„Dnes oslavujeme neuveriteľný míľnik výskumu, keď sa sonda dostala na orbitu vesmírnej skaly v hlavnom pásme asteroidov,“ uviedol šéf NASA Charles Bolden. „Výskum Vesty sondou Dawn je významným vedeckým skutkom, ktorý ukazuje na naše budúce ciele, kam ľudia vycestujú,“ dodal Bolden.
Asteroid Vesta sa podarilo objaviť už v roku 1807 a bol štvrtým objaveným telesom v pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Vďaka relatívne veľkým rozmerom bola Vesta spočiatku považovaná za ďalšiu planétu našej slnečnej sústavy.
Dawn sa s Vestou stretol vo vzdialenosti približne 188 miliónov kilometrov. Sonda je poháňaná iónovým motorom a vedci nevedeli dopredu určiť, kedy sa usadí na orbite asteroidu. Všetko záviselo od jeho hmotnosti a gravitačnej sily. Spočiatku bude Dawn obiehať okolo Vesty vo vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov a postupne sa bude približovať bližšie k povrchu. Vedci dúfajú, že nakoniec sa sonda dostane do vzdialenosti len dvesto kilometrov. Nechcú však sondu vystaviť prílišnému riziku.
„Chceli by sme sa dostať tak blízko, ako to len bude možné, ale keby sonda narazila do asteroidu, v NASA by na nás boli poriadne naštvaní,“ povedal pre BBC News hlavný výskumník projektu Chris Russell. „Predpokladáme, že Vesta má kovové, možno železné jadro. Okolo neho je kremíková vrstva,“ vysvetlil Russell. „Pri zrážke asteroid prišiel o južný polárny región a tieto drobné skaly dopadajú na Zem. Zhruba každý dvadsiaty asteroid bol identifikovaný s pôvodom na Veste.“
Ďalšia trpasličia planéta Ceres je s priemerom 950 kilometrov ďaleko najväčším telesom v pásme asteroidov. Vedci predpokladajú, že na jej povrchu by sa mohla nachádzať zmrznutá voda. Kým sa však sonda Dawn k nej dostane, bude musieť najprv dôkladne zmapovať povrch Vesty.