Na Sibír ako spiace nebezpečenstvo zrýchľujúce globálne otepľovanie upozorňovalo viacero vedcov. Permafrost, večne zamrznutá pôda, sa roztápa, čo môže do vzduchu uvoľniť väčšie množstvo látok spôsobujúcich globálne otepľovanie, predovšetkým metánu. Najnovší výskum rusko-americké tímu potvrdil túto sibírsku povesť s dodatkom, že situácia je horšia, ako si dosiaľ vedci mysleli. Štúdia vyšla v odbornom časopise Nature.
Vedci sa zamerali na výskum metánu. Je to po oxide uhličitom druhý najvýznamnejší plyn, ktorý pri premnožení prispieva k otepľovaniu klímy. Miliardy ton metánu sú uväznené v zamrznutej sibírskej pôde. Postupne, ako permafrost vznikal, ukladal do seba aj vzduchové bublinky s atmosférou, v ktorej bolo kedysi vyššie množstvo metánu ako dnes. Keď sa permafrost začne roztápať vo väčšej miere, uvoľní sa viac metánu, čím sa otepľovanie ešte viac zvýši.
Ruskí a americkí vedci skúmali špeciálne sibírske močiare, ktoré vznikajú počas leta, keď sa permafrost na povrchu roztopí. "Tieto jazerá v severnej Sibíri sú známe tým, že vypúšťajú metán, množstvo týchto emisií však bolo neznáme,“ píšu vedci v štúdii, z ktorej citovala BBC. "Zistili sme, že únik metánu z jazier v skúmaných regiónoch môže byť päť ráz väčší, ako tvrdili doterajšie odhady.“
K záverom vedci prišli po systematickom zachytávaní metánu na dvoch jazerách v sibírskom regióne Čerskij, ktoré doplnili pozemnými a leteckými pozorovaniami ďalších 95 jazier.
Ročne sa do atmosféry dostane 600 teragramov (milión miliónov gramov) metánu. Väčšina z toho pochádza z ľudskej aktivity, najmä z poľnohospodárstva. Sibírske letné močiare tvoria z celku len 3,8 teragramov, podľa Katey Walkerovej z Aljašskej univerzity, ktorá na štúdii pracovala, je však zvyšovanie tohto množstva významné pri pochopení súvislostí medzi metánom a globálnym otepľovaním. Najmä ak sa do atmosféry dostáva metán, ktorý sa v permafroste zachytil pred tisíckami rokov. Vedci využili rádiouhlíkovú metódu datovania a vypočítali, že metánové molekuly unikajúce zo sibírskych jazier vznikli pred 40-tisíc rokmi.
Približne pred rokom vyšla v časopise New Scientist jedna z významných štúdií, ktoré začali debatu o permafroste a jeho príspevku ku globálnemu otepľovaniu. Vedci, ktorí tento ruský región navštívili, uviedli, že najväčšia zamrznutá zóna planéty sa roztápa, a to po prvý raz od svojho vzniku pred 11-tisíc rokmi.
Permafrost má rozlohu jedného milióna štvorcových kilometrov, čo je plocha väčšia ako Francúzsko a Nemecko dohromady.
Medzivládny panel pre zmeny klímy vo svojej správe z roku 2001 dospel k záveru, že v rokoch 1990 až 2100 by mohli teploty vo svete narásť o 1,4 až 5,8 stupňa Celzia.
Uplynulý týždeň bola zverejnená ešte jedna štúdia, ktorá sa zaoberá globálnym otepľovaním a tým, čo môže nasledovať. Tvrdí sa v nej, že otepľovanie v nasledujúcich sto rokoch by mohlo zapríčiniť návrat teplôt naposledy registrovaných v dobách dinosaurov a mohlo by viesť k vyhynutiu až polovice rastlinných a živočíšnych druhov. Hladina oxidu uhličitého dosiahne najvyššie hodnoty za posledných 24 miliónov rokov a priemerné globálne teploty budú najvyššie za posledných desať miliónov rokov, uviedol Chris Thomas z Yorskej univerzity. Desať až 99 percent druhov bude čeliť podnebným podmienkam, ktoré naposledy existovali ešte pred ich vývinom a v dôsledku toho môže desať až 50 percent rastlinných a živočíšnych druhov zmiznúť.
"Možno stojíme na pokraji masového vymierania druhov,“ podotkol Thomas na výročnej schôdzi britského združenia vedeckého pokroku.
Thomas pripomenul, že podľa vedeckých pozorovaní sa už 80 percent druhov v reakcii na meniace sa klimatické podmienky začalo sťahovať zo svojho tradičného životného prostredia. Reagujú takto vraj nielen vtáky, hmyz alebo cicavce, ale aj vegetácia. Tento trend podľa neho nutne povedie k tomu, že niektoré druhy postupne nebudú schopné nájsť si životný priestor, ďalšie budú čeliť inváziám druhov, ktoré si budú nárokovať ich územie.