Tretie najväčšie mesto Kalifornie, San Jose, sa pred dvoma týždňami stalo snáď najväčším centrom vzdelanosti na svete. Svoju cestu doň meralo viac než 1600 stredoškolákov z takmer 60 krajín s jediným cieľom. Ukázať početnej porote výsledky svojho celoročného snaženia a na súťaži Intel ISEF zabojovať o hodnotné ceny či štipendiá na najprestížnejších univerzitách sveta. Na stupni víťazov sa ocitol aj ambiciózny Slovák, Marek Buchman, z Bratislavy. Významné ocenenie si spoza veľkej mláky priniesol aj Filip Kunč z Hlohovca.
Pre mladého stredoškoláka znamená aj účasť na medzinárodnej súťaži veľa. Otvoria dvere do sveta a získa motiváciu pre svoju ďalšiu výskumnú činnosť. Ak sa mu navyše podarí pred náročnou porotou aj uspieť, prestížne zahraničné univerzity ho v budúcnosti pravdepodobne sami pozvú na pohovor ako svojho budúceho študenta.
Foto: Intel
Nová syntéza liečiv bude lacnejšia a ekologickejšia
Gymnazista Marek Buchman z bratislavskej Školy pre mimoriadne nadané deti si na vlastnej koži vyskúšal aké ťažké je presadiť sa. Na súťaži sa prezentoval s projektom Využitie špecificky substituovaných imínov pri syntéze prekurzorov liečiva Stobadínu, respektíve jeho analógov. Bežnému smrteľníkovi tento názov veľa nenapovie. To mu však neuberá na význame. Ako nám Marek neskôr vysvetlil, výsledkom jeho výskumu bol nový, lacnejší a ekologickejší, spôsob získavania chemických látok pri výrobe potenciálnych liekov na Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu.
„Chémia ma zaujíma už odmalička. Zúčastnil som sa chemickej olympiády a vtedy sa to celé začalo.“ Realizovanie podobného výskumu v slovenských podmienkach ale nie je jednoduché. „Slovenská veda nie je až tak rozvinutá. Napriek tomu sa dá robiť na pomerne slušnej úrovni,“ myslí si mladý stredoškolák. Ako sám priznáva, pomocnú ruku mu podala Slovenská akadémia vied. „Počas Noci výskumníka som stretol vedca z Akadémie vied. Vďaka nemu som sa dostal do laboratória, kde som pod odborným dohľadom pracoval na tomto projekte.“ O užitočnosti vynálezu ani na okamih nezapochyboval. „Na projekt je už schválený slovenský patent. Syntéza liečiv bude teda aj vďaka nemu lacnejšia a ekologicky prijateľnejšia.“
Darilo sa najmä slovenským chemikom
Len 17-ročný gymnazista už dnes triezvo uvažuje o svojom budúcom pôsobisku. „Vzdelávať sa chcem bezpochyby v zahraničí. Pokiaľ možno na prestížnej škole ako Oxford či Berkley. Štúdium na Slovensku ma vôbec neláka.“ Aj vďaka získaniu druhého miesta v kategórii Chémia, má k svojmu cieľu čoraz bližšie.
Foto: Intel
Slovenskí chemici sa však na súťaži blysli hneď dvakrát. 18 ročný Filip Kunč z Gymnázia Ivana Kupca v Hlohovci analyzoval nebezpečné prvky v dyme vonných tyčiniek pomocou metódy plynovej chromatografie. Spoločenstvo amerických chemikov v oblasti analytickej chémie si jeho prácu vybralo ako najlepšiu v obore.
Pri evakuáciách má pomôcť jednotný únikový systém
Na veľkom priestranstve kongresového centra mal svoj stánok aj ďalší Slovák. Ján Hoffmann bojoval o priazeň v kategórii Matematické vedy s projektom Analýza optimálnej evakuácie z uzavretých priestorov.
Vyprázdnenie priestorov býva častokrát problematické. Vo veľkých nákupných centrách, sa nachádza niekoľko otočných dverí a množstvo malých východov, ktoré vytvárajú bariéry pri evakuácii a zároveň ju spomaľujú. „Je lepšie mať umiestnený jeden východ v strede evakuačnej cesty, ako množstvo malých v celej jej dĺžke. Dôležité je totiž evakuovať posledného človeka v čo najkratšom čase,“ myslí si mladý Košičan. „Mojim cieľom bolo zabrániť ľuďom pristupovať k bočným stenám systémom lievika. Vyprázdnenie priestorov bude rýchlejšie a plynulejšie. Ušetriť je možné až štvrtinu evakuačného času.“ Napriek tomu, že Ján sa na stupienok ocenených nepostavil, nevzdáva sa. Do budúcna uvažuje o tom, že svoj vynález ponúkne špecializovaným firmám.
Kvalitu vody je možné overiť aj bez laboratória
V tímových projektoch Slovensko zastupovala dvojica Matej Veis a Juraj Hašík. Spoločne vymysleli spôsob, akým je možné analyzovať kvalitu vody v teréne aj bez laboratória. „Súčasné testy sú úzko zamerané, zatiaľ čo naša metóda dokáže určiť takmer všetky prvky vo vode.“ Skúmanie vzoriek v laboratóriách vyžaduje čas. Overenie nových zdrojov pitnej vody by však malo byť rýchle a dôsledné, nakoľko dochádza k ich častej kontaminácii. Projekt mal byť nádejou pre pätinu svetovej populácie, ktorá nemá prístup k čistej vode. Na získanie ceny však nestačil.
Zvíťazila alternatíva ku chemoterapii
Hlavnú cenu Gordona E. Moora, autora známeho Moorovho zákona, v hodnote 75 tisíc dolárov od Nadácie spoločnosti Intel, ako aj ďalších osem nemenej významných ocenení získala len 15 ročná študentka Amy Chyao z amerického štátu Texax.
Slávu, štipendium na najlepších univerzitách a takmer istú kariéru budúceho špičkového vedca, dosiahla vďaka projektu zameranému na liečbu rozmahajúcej sa rakoviny. Pri nej je využívaná svetelná energia na aktiváciu lieku, ktorý ničí rakovinové bunky.
Zaujať nebolo jednoduché
Základným predpokladom k úspešnej prezentácii pred porotou je schopnosť vedieť pútavo a so zaujatím rozprávať o svojom projekte v anglickom jazyku. Viac ako na dokonalú angličtinu si však porotcovia potrpeli na presvedčivé odpovede na zákerné otázky. „Väčšina z hodnotiacich sú pesimistické beštie, ktoré sa snažia dostať zo študentov maximum,“ myslí si Petr Klán, jediný Čech vo vedení súťaže. V krátkom rozhovore nám poskytol tiež odpovede na viaceré otázky.
***Aké témy zaujímajú porotcov najviac?
***V štátoch je veľmi uprednostňovaná téma vývoja nových materiálov za účelom úspory energie, paralelizmus procesorov, zrýchľovanie výpočtov a podobne. Zaujímavý je napríklad projekt na rozpoznávanie emócií v reči, alebo rozpoznávanie Beethovena. To sú témy, ktoré upútajú každého porotcu.
***Existuje aj akási módnosť pri výbere prác?
***Móda funguje úplne všade. Poroty fungujú tým spôsobom, že sa vyberú miestne univerzity a porotca môže byť aspoň ten, kto má PhD titul. Je potrebných zhruba tisíc porotcov. Každému sa môže páčiť práca, ktorú má rád, ktorú robí.
***Majú patenty podané študentami miesto v hodnoteniach porotcov?
***Porotcovia nevedia či žiadosť o patent bude prijatá, nevedia ako celý proces dopadne. Je to na individuálnom hodnotení konkrétneho porotcu, či pridá bod navyše alebo nie.
***Myslíte si, že pri udeľovaní cien sa prihliada aj na pôvod uchádzača?
***Posudzovaná je striktne len kvalita projektov. Porotcovia majú bodový systém a podľa kódu dávajú anonymne študentom hodnotenia do systému. V podstate ani nevedia komu dávajú ceny.
Súťaž Intel ISEF v skratke
Najväčšiu súťaž mladých vedcov, Intel ISEF, organizuje už od roku 1950 nezisková organizácia Science Service. Jej cieľom je motivovať a podporiť budúcich nádejných vedcov. Od roku 1997 je hlavným sponzorom súťaže spoločnosť Intel, ktorá sa snaží popularizovať vedu a zároveň hľadá nové talenty. Každý rok si víťazi štrnástich kategórií medzi sebou rozdelia odmeny vo výške štyri milióny dolárov. Na počesť tých najúspešnejších je pomenovaný aj novoobjavený asteroid.