Obeť? Nepomenovaný Saturnov mesiac, ktorý zmizol zhruba pred 4,5 milióna rokmi. Podozrivý? Kotúč vodíkových plynov, ktorý obklopoval Saturn v čase, keď sa formovali desiatky jeho mesiacov, ale z miesta činu zmizol.
Príčina smrti? Nútený pád na Saturn. A jediný dôkaz, ktorý vyšetrovateľom zostal, sú úžasné a farebné prstence. Keď mesiac odsúdený na skazu v smrtiacej špirále padal na Saturn, pripravila ho planéta o jeho vonkajšiu ľadovú krustu, z ktorej sa potom vytvorili prstence. Aspoň sa tak tvrdí v novej teórii, ktorú zverejnil časopis Nature.
„Saturn bol spolupáchateľom a to viedlo k vzniku prstencov,“ uviedla autorka štúdie Robin Canupová, astronómka z výskumného ústavu v coloradskom Bouldery. Záhada Saturnových prstencov „mätie ľudí už storočia“, dodal astronóm z Cornellovej univerzity Joe Burns, ktorý sa na štúdii nepodieľal, ale je toho názoru, že Canupovej nová teória dáva zmysel.
Dosiaľ prevažovali teórie, podľa ktorých sa stretli niektoré z mnohých Saturnových mesiacov alebo do nich narazil asteroid, z ktorého zostali trosky tvoriace súčasné prstence. Problém je, že Saturnove mesiace sú tvorené spolovice ľadom a spolovice horninou, kým sedem prstencov okolo planéty tvorí až z 95 percent ľad a pravdepodobne bývali z ľadu úplne celé, dodala Canupová. Pokiaľ by prstence vznikli zo zrážky mesiacov alebo nejakého mesiaca s asteroidom, potom by podľa nej v prstencoch muselo byť oveľa viac horniny.
Podľa počítačového modelu Canupovej Saturn z veľkých mesiacov strhával ľad, ešte keď boli dosť ďaleko od neho, aby ľad mohol byť uväznený v podobe prstenca. Pôvodné prstence boli desať- až stonásobne väčšie ako dnes, dodala Canupová. Podľa nej sa časom ľad z vonkajších prstencov spojil s niektorými z menších mesiacov Saturnu. Takže to, čo pôvodne boli mesiace a potom prstence, sú teraz nové mesiace. Saturn má 62 známych mesiacov, z nich 53 je pomenovaných.