Horlivá diskusia o novej generácii televíznych prijímačov sa vedie celý tento rok. Až nedávno však nabrala na intenzite. Spúšťačom bola smrť technologického vizionára Steva Jobsa. Ten vo svojej biografii, ktorá vyšla po jeho smrti, naznačil, že jeho spoločnosť Apple, ktorá v posledných rokoch udáva technologické trendy, chystá revolúciu vo svete televízií.
Foto: Paul Sakuma
„Chcel by som spraviť zjednocujúcu televíziu, ktorá sa bude neuveriteľne ľahko ovládať a automaticky synchronizovať s ostatnými zariadeniami a internetom. Už viac nebudú potrebné zložité ovládače špeciálne na DVD či káblovku. Pripravíme najjednoduchšie ovládanie, aké si viete predstaviť. Konečne som na to prišiel,“ prezradil Jobs v knihe.
O tom, že nápad nezomrel spolu s ním, svedčia aj najnovšie správy. Podľa analytika Petra Miseka z investičnej banky Jefferies dostala japonská firma Sharp od Applu zákazku, vďaka ktorej má začať vyrábať vo februári 2012 displeje. Tie sa do predaja dostanú v druhej polovici roka. Podľa Miseka však nepôjde len o displeje pre iPhony a iPady, ale aj pre nové televízory.
Britský denník Guardian zase minulý týždeň priniesol informáciu, že Apple si nechalo patentovať systém, ktorý umožňuje ovládanie video procesu gestami. Vďaka pohybom by teda užívatelia mohli editovať video alebo ho „prehadzovať“ z jedného zariadenia na druhé. Dokázali by tak pohybom rúk napríklad presunúť film z mobilu na televíznu obrazovku.
„Tohto roku zase Apple vybavilo svoj telefón iPhone pokročilým hlasovým ovládaním, ktoré sa volá Siri. Niektorí veria, že bude rovnako súčasťou Apple televízora,“ píše sa ďalej v článku. Pred očami sa nám teda črtá obraz novej televízie, ktorú budeme ovládať hlasom či pohybmi. Treba však dodať, že Apple nie je jedinou firmou, ktorá pracuje na nových prijímačoch.
Najviac sa zmení ovládanie
Konkurencia sa totiž poučila. Keď Apple uviedol na trh svoj iPhone, súperov nechal ďaleko za sebou. Aj preto sa giganti ako Samsung snažia, aby ich americká firma znova nepredbehla. Priestor na inovácie je obrovský. Ak by sa to dalo a mohli by ste porovnať IQ smartphonov a súčasných televízorov, vyšlo by vám, že televízie sa výsledkom blížia k mentálnej retardácii.
Aj portál Business Insider vo svojej veľkej téme o budúcnosti televízie píše, že prijímače už dávno mohli byť počítačmi s veľkou obrazovkou. „Dnešní výrobcovia televízorov sú však veľmi zaostalí v oblasti softvéru,“ vysvetľuje portál súčasný neutešený stav. Aj preto hlási v oblasti ovládania veľmi skorý a veľký krok vpred.
„Ľudia môžu mať oveľa viac možností, ako nájsť programy. Budú ich môcť sledovať vtedy, keď budú mať čas a získavať ich z viacerých zdrojov,“ píše sa v téme. Televízia by sa teda mohla viac podobať Facebooku a sociálnym sieťam. Divák by videl, čo odporúčajú známi a nevyhľadával v programe, ale vo vyhľadávacom poli á la Google.
Všetky spomenuté zmeny sú však viac o ovládaní ako o samotnom obraze. V tomto smere sa v podstate nič revolučne nezmenilo. Isteže, mikroskopický čiernobiely obraz na obrovskej skrini sa postupom času stal väčším a farebným na elegantnejšej škatuli a napokon vo vysokom rozlíšení (HD) na úzkej doske. Lenže stále je to len obraz. Hoci…
Už nejaký čas tu máme 3D technológiu. Jej ďalší vývoj však často sprevádza skepsa. Nové 3D televízory sa do domácností dostávajú relatívne pomaly. Na druhej strane, ako pripomína Business Insider, môže to byť aj tým, že televízory si ľudia kupujú na dlhší čas ako počítače či telefóny. Preto každá zmena v tejto oblasti je pomalá. 3D teda netreba odpisovať.
Horšie je to už s vyhliadkami na holografickú televíziu. Technológia síce existuje, vo veľkom štýle ju v roku 2008 odskúšala televízia CNN pri volebnom víťazstve prezidenta Obamu. Hologramy sa však do domácností tak skoro zrejme nenasťahujú. V odbornej ankete spoločnosti Cisco videlo holografickú televíziu pred rokom 2030 reálne len 17 percent opýtaných expertov.
Umieračik pre TV stanice
Zmenu televízií nevyvolajú len nové prijímače. V nasledujúcich rokoch by sa mali meniť aj programy a televízny obsah. Keď sme spomínali anketu spoločnosti Cisco, pri jednej otázke sa odborníci zhodli na odpovedi áno na sto percent. Televízne programy, ako ich poznáme dnes, prestanú existovať.
„Namiesto toho bude väčšina divákov využívať sťahovanie programov,“ povedal Scott Puopolo z Cisca. „Televízory budú mať v sebe zabudovaný sofistikovaný systém odporúčaní, takže každý užívateľ dostane ponuku programov presne podľa svojho vkusu,“ dodal. Inými slovami, je takmer nemožné, aby sa našli dvaja ľudia, ktorí budú deň čo deň sledovať ten istý „program“.
V praxi to môže znamenať, že divák, ktorý si chce pozrieť dokument Slepé lásky, si ho „nenaladí“ povedzme cez Slovenskú televíziu, ale priamo si ho stiahne od jeho tvorcov, spoločnosti Artileria. Priamy kontakt s autormi vyvolá aj častejšie zapájanie divákov do tvorivého procesu. Napríklad umožní verejnosti ovplyvňovať pokračovania seriálov.
Podľa Cisca by sa mala zmeniť aj reklama. Klasický tridsaťsekundový spot bude vraj nenávratne minulosťou. Experti si reklamu budúcnosti predstavujú interaktívne. Diváci napríklad budú môcť klikať na predmety v seriáloch či vo filmoch. Ak uvidia výrobok, ktorý sa im páči, kliknú naň a dostanú sa priamo na stránku predajcu.
Keďže už dnes majú ľudia o sebe najrôznejšie osobné informácie, reklamy v programoch budú tiež maximálne šité na mieru človeka, ktorý ich sleduje. „Môže James Bond pre niekoho jazdiť v Aston Martine a pre iného vo Ford Focuse? Jasné, že hej, prečo by to nešlo?“ pokračuje v odvážnych prognózach Puopolo.
Navyše, ak sa ľudia budú viac aktívne zapájať do televízneho „vysielania“, určite pribudnú aj nové hviezdy obrazoviek. Také, ktoré nevyberie kasting, ale diváci. Napokon, v internetovom svete sa to deje už dnes. Na videoslužbe YouTube už existujú celebrity „z ľudu“, ktorých videá si pozerajú milióny ľudí na celom svete.
Ticho pred búrkou?
Budúcnosť je tu už dnes aj v iných oblastiach. Prepínanie gestami? Čínska spoločnosť Hisense uviedla televíziu, ktorú možno ovládať mávnutím ruky, už minulý mesiac. Funguje na operačnom systéme Android od Googlu. Ovládanie hlasom a pohybmi majú zase už dnes viaceré herné konzoly, napríklad Xbox od Microsoftu.
Spoločnosť Samsung ponúka vo svojich najnovších modeloch funkcie vyhľadávania, „sociálnej televízie“, či dokonca možnosť pripojiť sa na komunikačnú službu Skype. Šéf spoločnosti Sony zase pre Wall Street Journal povedal, že strávil posledných päť rokov na produkte, ktorý bude môcť konkurovať Jobsovej televízii.
Jeho slová potvrdzujú, že celý televízny priemysel akoby čakal na krok Applu. Spoločnosť s nahryznutým jablkom v logu napríklad nebola prvá, ktorá predstavila tablet. Ale bola prvá, ktorá ho ľuďom skutočne predala. Až potom nasledovali ďalší. Stane sa budúci rok niečo podobné s televíziou? Ak áno, potom v roku 2012 čaká neinteligentné televízory koniec sveta.
Míľniky televíznych prijímačov
Prvý televízor (1927)
Dopátrať sa k prvému televízoru nie je vôbec jednoduché. K vývoju televízií prispelo mnoho vynálezcov z oboch strán Atlantiku. Prvenstvo sa však často pripisuje Američanovi Philovi Taylorovi Farnsworthovi.
V San Franciscu v roku 1927 ako 21-ročný predstavil svetu prvý funkčný elektrický televízny prijímač. Paradoxom je, že až do svojich štrnástich rokov žil v dome bez elektriny.
Prvé diaľkové ovládanie (1950)
Luxus ovládať televízny prijímač z pohodlia kresla si ľudia mohli prvýkrát vychutnať v roku 1950. Vďaka americkej spoločnosti Zenith Radio Corporation. Svoj vynález nazvali príznačne „lenivé kosti“. Nešlo však o bezdrôtové ovládanie, s televízorom ho spájal drôt.
Kábel zmizol až v roku 1955 s ovládaním zvaným Flashmatic. Prvý bezdrôtový ovládač však bol veľmi nepresný.
Prvé farebné vysielanie (1953)
Američania mali vysielanie vo farbe už v päťdesiatych rokoch, malo však jednu zásadnú chybu – ľudia nemali prijímače, na ktorých by farebné programy mohli sledovať. Tie boli totiž v tom čase drahé a väčšina programov bola aj tak stále čiernobielych, takže sa s kúpou neponáhľali.
V Spojených štátoch nastal boom farebného vysielania až v 60. rokoch, u nás o dekádu neskôr.
Prvý plochý televízor (1964)
Prvý plochý televízor, využívajúci technológiu podobnú dnešným plazmám, sa objavil už v roku 1964. Mal však zlé rozlíšenie a jeho výroba bola šialene drahá. Slúžil teda len na experimentálne účely.
Komerčný predaj plazmových a LCD televízorov sa rozbehol až na prelome tisícročí. Rok 2007 bol prvým, keď sa celosvetovo predalo viac plochých ako „bruchatých“ televízorov.
Prvé 3D vysielanie (2008)
3D technológia vo filmoch nie je žiadnou novinkou. Napríklad aj fašistická nemecká kinematografia využívala túto technológiu. Už v roku 1936! Špeciálne programy v 3D sa v televízii objavovali už v osemdesiatych rokoch, prvé stabilné 3D vysielanie však spustili Japonci v roku 2008.
Ostatní nasledovali až v roku 2010. Aj preto, že práve vlani sa začali masívne predávať 3D televízory.