Naznačujú to prvé výsledky experimentu na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), ktoré spracováva medzinárodný tím Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) neďaleko švajčiarskej Ženevy.
Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Samuel Ting, ktorý stojí na čele tohto výskumu v CERN, očakáva ďalšie informácie o tmavej hmote v priebehu nasledujúcich mesiacov.
Konečná identifikácia zloženia tmavej hmoty fyzikom otvorí dvere do nových oblastí výskumu a k novým teóriám o takzvanom multivesmíre, teda o existencii paralelných vesmírov a ďalších dimenzií. Zároveň pomôže lepšie pochopiť zloženie nášho vesmíru. Tmavá hmota je totiž považovaná za jednu z najdôležitejších látok kozmu, pretože určuje pozíciu planét a hviezd.
Odborníci tvrdia, že detektor kozmického žiarenia Alpha Magnetic Spectrometer (AMS), ktorý bol na ISS nainštalovaný v roku 2011, zistil prvé náznaky tmavej hmoty. Hoci táto hmota tvorí približne štvrtinu vesmíru, nebola nikdy priamo pozorovaná a odborníci o nej vedia len veľmi málo.
Vedci v záznamoch AMS objavili nárast pozitrónových častíc, ktoré mohli vzniknúť rozpadom tmavej hmoty. „V nadchádzajúcich mesiacoch nám bude AMS schopný spresniť, či tieto pozitróny sú signálom tmavej hmoty, alebo sú iného pôvodu,“ povedal Ting, ktorý nevylučuje, že za spomenutým nárastom hodnôt pozitónov môžu byť pulzary – rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré produkujú elektromagnetické žiarenie. Jeho kolegyňa Pauline Gagnonová však s odkazom na presnosť AMS považuje za možné, že už čoskoro sa dôkazy o tmavej hmote potvrdia. „Bolo by to skvelé. Niečo ako objav úplne nového kontinentu. Otvorilo by to bránu do úplne nového sveta,“ tvrdí Gagnonová.
Tmavá hmota, ktorá obklopuje galaxie, je neviditeľná, lebo neodráža svetlo. Dôkazy o jej existencii vychádzajú z gravitačných síl, ktorými na planéty a hviezdy pôsobí. Spolu s tmavou energiou zaberá odhadom 95 percent vesmíru. Zvyšok tvorí normálna hmota ako ju poznáme z bežnej skúsenosti.
Ting označil tmavú hmotu za "jedno z najdôležitejších tajomstiev súčasnej fyziky. Po dôkazoch pátra nielen AMS, ale aj laboratóriá na povrchu Zeme a v podzemí.
Fyzik Michael Turner z univerzity v Chicagu považuje hľadanie doteraz tajomnej hmoty za detektívny príbeh, ktorý po 80 rokoch pátrania speje k záveru.