Vedec roka ukryl kov do plášťa neviditeľnosti

Nestáva sa často, aby sa slovenský výskum dostal do jedného z najprestížnejších vedeckých žurnálov na svete. Fedorovi Gömörymu sa to podarilo vďaka objavu tzv. magnetického plášťa neviditeľnosti a za svoju prácu si v utorok prebral ocenenie Vedec roka.

13.05.2015 13:00
vedec roka 2014, svorc, miskovsky, kucerova,... Foto: ,
Ocenení vedci, zľava Ľubomír Švorc, Pavol Miškovský, Lucia Kučerová, Fedor Gömöry a Sergej Hloch.
debata (8)

„Je fajn byť víťazom takejto súťaže. Existuje však aj dôležitejšia súťaž. Je to súťaž o granty od Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Tá je pre budúcnosť slovenskej vedy oveľa dôležitejšia, tak, prosím, venujme jej pozornosť,“ uviedol v ďakovnej reči Gömöry.

Fyzik z Elektrotechnic­kého ústavu Slovenskej akadémie vied sa vo svojom výskume venoval správaniu kompozitných materiálov v magnetických poliach. Najväčší ohlas mala jeho štúdia o tzv. magnetickom plášti neviditeľnosti.

Takýto plášť umožňuje ukryť objekty pred statickým magnetickým poľom a mohol by nájsť uplatnenie v medicíne, vo vývoji výkonnejších počítačov, v telekomunikáciách či v armáde.

Plášť magnetickej neviditeľnosti funguje tak, že použitím vhodných materiálov, z ktorých je „ušitý“, dokáže robiť kovové veci neviditeľné pre magnetické pole. „Mohol by nájsť uplatnenie napríklad pri vyšetreniach magnetickou rezonanciou, ktorá je nevhodná pre ľudí s kovovými implantátmi alebo kardiostimulá­tormi,“ uviedol Gömöry.

Magnetická rezonancia by totiž mohla kovové implantáty nebezpečne zahriať a kardiostimulátory úplne znefunkčniť. Pri použití magnetického plášťa neviditeľnosti by takéto vyšetrenie mohli podstúpiť aj pacienti s kovovými implantátmi.

Uplatnenie by však mohlo byť oveľa širšie, pretože magnetizmus sa používa pri výrobe elektrickej energie, v motoroch či pamätiach počítačov.

Vedkyňou roka za rok 2014 sa stala Lucia Kučerová, ktorá momentálne pôsobí ako poverená riaditeľka Ústavu experimentálnej onkológie. Vedie kolektív vedcov, ktorý sa zameriava na štúdium biológie nádorových buniek a interakcie medzi nimi.

Jedným z hlavných výstupov jej vedeckej činnosti boli zistenia o využití ľudských mezenchýmových (dospelých) kmeňových buniek na cielenú molekulárnu chemoterapiu.

Mezenchýmové kmeňové bunky získané z kostnej drene alebo tukového tkaniva rozoznávajú nádor ako poškodenie tkaniva a putujú na miesto vznikajúceho nádoru v snahe toto poškodenie opraviť. V experimentoch sa ukázalo, že kmeňové bunky vstrekované do krvi sa dostávajú do nádorov a tiež do mikroskopických nádorových poškodení a do metastáz.

Schopnosť týchto buniek cielene vyhľadávať poškodenie v organizme by sa dala využiť na transport liekov alebo na génovú terapiu priamo v nádore.

Predsedníčka výberovej komisie Eva Majková uviedla, že do súťaže Vedec roka bolo prihlásených 50 nominácií za práce z posledných dvoch až troch rokov. Víťazi boli podľa nej vybraní na základe počtu publikácií a citácií a svoju úlohu zohrala aj prestíž časopisu publikovaných prác. Podľa podobného kľúča napríklad agentúra Reuters každý rok zverejňuje tipy na najpravdepodob­nejších laureátov Nobelových cien.

Ocenení vedci za rok 2014

  • Vedec roka: Fedor Gömöry, Slovenská akadémia vied – vytvorenie magnetického plášťa neviditeľnosti, výskum kompozitných materiálov v magnetických poliach
  • Vedkyňa roka: Lucia Kučerová, SAV – výskum vlastností nádorových kmeňových buniek a bunkovej terapie agresívnych metastatických nádorov
  • Technológ roka: Sergej Hloch, Technická univerzita v Košiciach – výskum technológie vodného prúdu a prínos v oblasti progresívnych výrobných technológií
  • Osobnosť v programoch EÚ: Pavol Miškovský, Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach – koordinácia úspešného programu 7. RP EÚ biologického zobrazovania buniek EuroBioImaging
  • Mladý vedec: Ľubomír Švorc, Slovenská technická univerzita v Bratislave – využitie nových materiálov v klinickej, potravinárskej a environmentálnej stopovej analýze

ZDROJ: CVTI/SAV/ZSVTS

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #ocenenie #vedec roka