Dvom stredoškolákom zo Slovenska sa aj tento rok podarilo presvedčiť o svojich kvalitách najväčšie svetové kapacity v oblasti vedy a výskumu. Zo Spojených štátov priniesli na Slovensko dve tretie miesta v súťaži mladých vedcov Intel ISEF, ktorá sa tento rok konala v Pittsburghu v štáte Pensylvánia. Do finále prestížnej súťaže, ktorá je akýmsi vyvrcholením ambícií u nadaných stredoškolákov z celého sveta, sa každoročne prebojuje 1700 študentov. Ešte predtým, než majú tú česť zúčastniť sa najväčšej zámorskej súťaže tohto druhu, musia kvalitu ich projektov preveriť poroty v národných súťažiach. Aj na Slovensku si vstupenku na Intel ISEF vybojovali len tí najlepší. Štyroch ambicióznych stredoškolákov na súťaž nominovalo združenie AMAVET.
Poprední vedci a laureáti Nobelovej ceny ocenili dvoch Slovákov
Porotu zloženú z popredných vedcov a laureátov Nobelovej ceny si svojim projektom domácej diagnostiky chronického ochorenia obličiek získal Martin Holický z Bratislavy. Na záverečnej ceremónii sa postavil na stupienky víťazov vo svojej kategórii spolu s Danielom Zvarom zo Žiliny, ktorý skúmal mapovanie a sledovanie 3D priestoru a orientáciu v ňom. Obaja študenti získali za tretie miesta honorovanú cenu v hodnote 1000 dolárov. Danielovi Zvarovi sa navyše podarilo získať ďalších 500 dolárov a špeciálne ocenenie od Medzinárodnej spoločnosti pre optiku a fotóny, SPIE.
Aj keď bez oficiálneho ocenenia ale s dobrým pocitom, uznaním a ďalšími možnosťami pokračovať vo svojom výskume, sa zo súťaže vracajú aj Lukáš Jánošík z Trenčína a Erik Schmotzer z Košíc. Lukáš skúmal kvasinky Yarrowia lipotica, ktorých kmeň rýchlo rastie no jej bunky o niečo pomalšie starnú. Výskum v budúcnosti môže pomôcť pri skúmaní ochorení, ktoré súvisia so starnutím. Erik sa porote predstavil s výskumom rumančeka kamilkového a vplyvu okolitých podmienok na obsah silice v rastline.
Slovensko patrí medzi jednu z najúspešnejších krajín
Slovensko sa súťaže Intel ISEF zúčastňuje pravidelne a na počet obyvateľov patrí medzi najúspešnejšie krajiny vôbec. Od roku 2010 zo Spojených štátov slovenskí študenti neodchádzajú bez ocenení. Históriu úspešných zámorských “ťažení” začal písať Marek Buchman, ktorý v roku 2010 získal druhé a o rok neskôr aj štvrté miesto v kategórii chémia. Podľa Pavla Svobodu zo spoločnosti Intel je potrebné uvedomiť si v akej silnej konkurencii dokáže kažoročne slovenská delegácia s úspechom obstáť. “Na celosvetové finále postupuje len približne 1700 finalistov z celého sveta prostredníctvom viac ako 550 národných a regionálnych súťaží z celkového množstva viac ako 7 miliónov študentov.”
Absolútny víťaz našiel spôsob ako lepšie filtrovať vzduch v lietadlách
Absolútne prvé miesto a ocenenie Gordona E. Moora, autora Moorovho zákona, s honorovanou cenou 75-tisíc dolárov tento rok získal len 17-ročný tínedžer. Raymond Wang z Kanady na rozdiel od víťazov predošlých ročníkov nelieči rakovinu, ale našiel spôsob ako zlepšiť kvalitu vzduchu v lietadlách. Jeho projekt okrem iného môže pomôcť eliminovať riziko prenosu vírusov a iných patogénov vo vzduchu. Kvalitu vzduchu vraj dokáže zlepšiť až 190-krát a 55-násobne zredukovať koncentráciu vdychovaných patogénov. Jeho nový vynález filtrovania čiastočiek vo vzduchu je navyše lacný na výrobu a môžu ho bez problémov použiť vo svojich lietadlách aj nízkonákladové letecké spoločnosti.
O rok mladšia finalistka Nicole Ticea, takisto z Kanady, získala 50-tisíc dolárov za svoj systém lacnej diagnostiky vírusu HIV s cenou približne 5 dolárov za jeden test. Američan Karan Jerath si porotu získal so zariadením na filtrovanie a regeneráciu podmorských olejov po nehodách.
Vstupenky na Oxford, Stanford či MIT sú len začiatok
Súťaž Intel ISEF od roku 1950 organizuje nezávislá Spoločnosť pre vedu a spoločnosť a od roku 1997 je jej hlavným podporovateľom spoločnosť Intel. O tých, ktorí sa súťaže zúčastnia, možno s istotou tvrdiť, že raz budú pomáhať formovať svet vedy a techniky. Už len samožná účasť na tejto olympiáde vedeckých talentov otvára študentom dvere na najlepšie prestížne univerzity. Harvard, Oxford, Stanford či kalifornská MIT sú len vrcholkom ľadovca. Úspešný reprezentant Marek Buchman, ktorý sa dva roky po sebe postavil na súťaži na stupienky víťazov, v týchto dňoch dokončuje magisterské štúdium na Oxforde. Michaela Brchnelová, ktorá je zatiaľ historicky naúspešnejšou slovenskou finalistkou, si mohla svoju budúcu alma mater takisto vyberať z množstva ponúk. V súčasnosti chodí takisto prednášať na viaceré vedecké sympóziá v zahraničí. A takto by sme mohli pokračovať ďalej.