Ide o dva hlavné, symbolické projekty agentúry. Viac ako 400 miliónov eur z uvedenej rozpočtovej sumy bude vyčlenených na ExoMars 2020 a okolo miliardy eur na pokračovanie vedeckej práce na ISS, oznámil Wörner po skončení dvojdňovej ministerskej schôdzky 22 členských štátov ESA, ktorá sa konala v Luzerne.
Zapojené krajiny dali najavo, že sú pripravené vydať v najbližších rokoch na programy ESA spojené s výskumom vesmíru celkovo 10,3 miliardy eur. Okrem ISS a projektu ExoMars by napríklad malo 1,4 miliardy eur pripadnúť na výskum Zeme do roku 2025. S investíciami vo výške 1,6 miliardy eur, rozvrhnutým do roku 2023, sa počíta na využívanie európskej nosnej rakety Ariane-V a kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guayane, ale aj na vývoj novej techniky. Misia ExoMars 2020 spočíva vo vyslaní robotického vozidla a vedeckej platformy na povrch Marsu. Vozidlo bude vybavené vrtným zariadením a súpravou nástrojov pre geochemický a exobiologický výskum (výskum mimozemského života).
Pôjde o druhú fázu programu ExoMars. Prvá, čiastočne úspešná misia odštartovala tento rok v marci, keď sa na cestu k červenej planéte vydala družica Trace Gas Orbiter (TGO) s modulom Schiaparelli. Kým TGO sa v októbri úspešne usadil na plánovanej obežnej dráhe, modul, ktorý mal vykonávať prieskum na povrchu Marsu, sa pri neúspešnom pristátí rozbil.
Hlavným cieľom misie ExoMars je pátrať po výskyte metánu a ďalších atmosférických plynov, ktoré môžu byť znamením prítomnosti aktívnych biologických alebo geologických procesov. Ďalšou významnou úlohou je otestovať dôležité technológie na prípravu účasti ESA na budúcich misiách na Marse.
Slovensko zatiaľ nie je plnohodnotným členom Európskej vesmírnej agentúry, no participuje na jej projektoch.