Firmám pomáhajú zvyšovať príjmy alebo získavať nových zákazníkov a samotnému výskumníkovi či vynálezcovi okrem dobrého pocitu z realizácie jeho duševnej práce pripadne aj finančná odmena. Pravda, len za predpokladu, že má svoju technológiu chránenú patentom alebo úžitkovým vzorom.
Transfer technológií má však aj svoje úskalia. „Podľa mojich skúseností býva úzkym miestom aj komunikácia,“ hovorí Katarína Müllerová z Kancelárie transferu technológií (KTT) Slovenskej akadémie vied. „Iný je jazyk vedca, iný patentového zástupcu a diametrálne odlišný je jazyk manažéra z praxe. Každý zo zúčastnených sa pozerá na transfer technológií inou optikou, čo môže viesť k tomu, že spolupráca sa zastaví alebo ani len nezačne. A práve úloha mediátora je jedna z tých, ktoré robí naša KTT,“ dodáva Müllerová.
Úspešne zavŕšiť celý proces transferu technológií a inovácií sa niekedy nedarí aj preto, lebo ochrana duševného vlastníctva a spolupráca akademickej sféry s podnikateľskou bola v minulosti zanedbávaná. „V súčasnosti mapujeme potreby akademickej obce v oblasti transferu technológií a potrieb spojených s týmto procesom,“ uviedla Helena Ďurovčíková z Know-how centra Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na STU sú s budovaním inštitútu pre transfer technológií len na začiatku, a preto chcú začať so sériou vzdelávacích seminárov na tému ochrany duševného vlastníctva.
„Slovensko je prakticky nepatentujúce, keď to porovnáme s počtami v okolitých krajinách. Súvisí to s viacerými príčinami. Treba na to ľudí naučiť, treba na to vytvoriť isté mechanizmy a isté pomocné nástroje, aby patentovanie bolo pomerne jednoduché. Problém sú aj peniaze, lebo každý patent stojí tisíce eur. V Nemecku hradí štát patenty, ktoré vznikajú vo výskumných organizáciách, lebo má záujem o to, aby vznikali,“ uviedla v rozhovore pre TASR Eva Majková, podpredsedníčka SAV.
S lepším prepojením univerzít, výskumu a hospodárskej praxe by mali pomôcť práve vznikajúce Centrá transferu technológií. „Problémom je malá informovanosť o celom procese transferu technológií. Vo všeobecnosti sa robí výrazne väčšia propagácia ochrane duševného vlastníctva, ale minimálna komercializácii,“ hovorí Müllerová.
V procese ochrany duševného vlastníctva je limitujúcim faktorom aj financovanie a aj preto by výskumníci a vynálezcovia môžu využiť služby Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). To vďaka projektom zo štrukturálnych fondov, ako aj účelovým prostriedkom zo štátneho rozpočtu dokáže výskumné inštitúcie v procesoch transferu technológií podporovať. „V tejto súvislosti bol vytvorený Národný portál pre transfer technológií – www.nptt.sk, kde sú na jednom mieste k dispozícii relevantné dokumenty, materiály a informácie o poskytovanej podpore,“ upozorňuje riaditeľ CVTI SR profesor Ján Turňa.
