Som váš nový fotoaparát – zoznámme sa!
Väčšina ľudí, ktorí sa odhodlali vymeniť svoj starý kompakt za novší, menší, výkonnejší, s množstvom nových funkcií, väčšinou nezaháľa čítaním návodov a listovaním v menu. Na svoju obranu tvrdia, že kompakt fotí sám (alebo by aspoň mal), a nič také ako zoznamovanie sa s novými automatickými či poloautomatickými funkciami, potrebné nie je. Opak je však pravdou. Keď už nemáte chuť čítať pribalené brožúry, venujte niekoľko minút zo svojho času praktickým zoznámením sa s vymoženosťami fotoaparátu. Napokon práve tak sa dozviete, že váš nový fotoaparát dokáže ostriť sám, sám vyberie vhodný scénický režim, či sám odfotí viacero osôb len na základe ich úsmevu. Úlohou kompaktného fotoaparátu je fotiť tak, aby aj laik dokázal spraviť pekné fotky, bez toho, aby poznal pojmy ako závierka, clona a podobne.
Pravidlá sú na to, aby sa porušovali
Príjemné fotografie sa dajú robiť aj s tým zakrpateným digitálom od tety Bety, nad ktorým človek spočiatku ohŕňal nos. Stačí sa naučiť pár jednoduchých pravidiel a zrazu sa aj z obyčajnej rodinnej oslavy môže vykľuť podarená séria. Áno, a keď sa už niekto zžije s pravidlami, má vzápätí chuť ich porušovať. To je však v poriadku. Fotenie je zábavná a kreatívna činnosť.
Kto fotí veľa, na mnohé princípy príde akosi inštinktívne. Predmety a osoby, ktoré by mali byť stredobodom pozornosti, začne na obrázkoch odsúvať mierne nabok. A pritom ani netuší, že sa práve zaplietol s da Vincim a inými umelcami a matematikmi, ktorí si lámali hlavu nad pojmami krása a harmónia. A nad akýmsi tajomným číslom 1,618034, ktoré nemá koniec. Fotenie je možno tak trochu o počtoch a tak trochu o varení. Napríklad, keď sa niekto objektívom pustí do človeka. Ľudskú bytosť treba vedieť v hľadáčiku správne porciovať. Také nohy sú na fotkách z dovolenky zvyčajne uťaté v kolenách. Správnejšie je rezať približne v polovici stehien alebo lýtok.
Základom fotografie sú tretiny!
Kopec záberov z dovolenky dokáže oživiť už jediné pravidlo. Riadili sa ním maliari celé stáročia. Ten najdôležitejší objekt nie vždy patrí do stredu obrázka, ako sme naznačili v predchádzajúcom odseku, ale skôr na jeho kraj. Človek by si mal obrázok, ktorý vidí v hľadáčiku, rozdeliť v mysli na tretiny. Väčšina súčasných digitálnych fotoaparátov dokáže na displeji zobraziť mriežku s dvomi vodorovnými a dvomi zvislými čiarami. Pokročilý fotograf ich vidieť nemusí, začiatočníkovi však dokážu veľmi pomôcť. Minimálne mu vtĺkajú do hlavy, aby v žiadnom prípade nezabudol deliť obraz na pomyselné tretiny.
Foto: Tomáš Švec
Niektorí fotografi dokonca radia umiestňovať významný prvok bližšie k ľavému okraju. ,,V západnej kultúre sa text číta zľava doprava a podobne si prezeráme obrázky," naznačuje Peter K. Burian v knihe National Geographic Škola fotografovania. Nie vždy je však čas na hru s kompozíciou a nie všetci rodinní príslušníci majú dostatočnú trpezlivosť na dlhé čakanie, kým konečne stlačíte spúšť. Vtedy je čas na ústupky a vhodný kompromis.
Tvár musí byť vidno
Ak už hovoríme o kompromise, tak pri tvárach je dôležité, aby ich bolo vidno. Nepriateľom počas letných dní môžu byť napríklad aj tiene. Stačí nevhodná pozícia a namiesto peknej momentky môže vniknúť len tmavá silueta, ktorú často nepomôžu vyretušovať ani programy na to určené. Veľa snímok už pokazilo aj ostré letné slnko. V prípade, že sa mu nedá vyhnúť a osoba práve stojí na jedinečnom mieste, ktoré stojí za zvečnenie, je vhodné použiť blesk. V prípade kompaktov vám musí postačiť aj ten vstavaný. Zaujíma vás, aké triky pri fotení tváre používajú profesionáli? Podľa Petra Jedináka z týždenníka Reflex je vraj najdôležitejšie opustiť zaužívaný výškový formát, ktorého výsledkom by mohla byť fotografia na občiansky preukaz. „Treba sa pokúsi o veľký detail tváre v šírkovej kompozícii.“
Fotka je príliš malá na to, aby sa do nej zmestilo všetko. Napríklad taký detail dokáže vyzdvihnúť záber krajiny.
Foto: Andrej Barát
Foto: Andrej Barát
Pri prechádzke lesom si urobte jeden záber, kde sú pokope všetky duby, hraby, buky, a ďalší, kde vidno len detailnú štruktúru brezovej kôry. Každá z fotiek sa tak bude náležite dopĺňať.
Aj budovy majú svoju dušu
Atrakciou dovolenkárov nie je len more a pláž, ale aj pamiatky, sochy a starobylé budovy. Otázkou je, ako na jednu fotku vtesnať človeka a aj celý objekt, s ktorým chce byť zvečnený? Iste aj vy máte vo svojich archívoch množstvo fotiek s drobnou osobou stojacou pred obrovskou budovou. Výraz šťastia na tvári manželky z takejto fotky vyčítate len ťažko. Omnoho vhodnejšie než postaviť človeka pred dvere budovy a vzdialiť sa od neho desiatky metrov, je nájsť si také miesto, z ktorého v hľadáčiku zachytíte celú budovu. Potom už len osobe prikážete, aby sa postavila bližšie k vám tak, aby bola v merítku 1:1 alebo aspoň 1:2 k veľkosti objektu. Pozor na ostré slnko a následné tiene. Výraz v tvári ako aj detaily na budove by v tieňoch stratili. Nesnažte sa tiež silou mocou natáčať fotoaparát. Omnoho lepšie pôsobí, ak takejto fotke dominujú vodorovné línie. Šikmú vežu nechajte stáť len v Pise!
Fotenie v tme chce prax a čas
Osvetlené budovy, či ulička s intímnym svetlom lámp na kandelábroch má v noci svoje čaro. Fotiť takéto objekty však nie je jednoduché tak so zrkadlovkou ako aj s kompaktom. Nočný režim je síce viac než nápomocný, výraznému šumu na výslednej fotke sa asi ale nevyhnete. Možno vám chodí po rozume použitie blesku. Naň ihneď zabudnite! Osvetliť dokáže objekty vo vzdialenosti dvoch, maximálne štyroch metrov, a na väčšie vzdialenosti je jednoducho nepoužiteľný. Omnoho lepšie je prepnúť sa do manuálneho režimu a nastaviť dlhší čas expozície, v prípade, ak to automatický režim s odstaveným bleskom nezvládne sám. Potom už len stačí umiestniť fotoaparát na pevný podklad (zábradlie väčšinou nestačí), a pokiaľ možno nastaviť aj samospúšť.
To je vhodné urobiť z jednoduchého dôvodu – zabránite možnému chveniu ruky pri stláčaní spúšte, a objekt tak nebude rozmazaný (alebo bude rozmazaný menej). V prípade, ak chcete odfotiť v tmavom prostredí člena rodiny, zvoľte blesk, v kombinácii s dlhým expozičným časom.
Na momentkách nehľadajte našpúlené tváre
Známa formulka „úsmev prosím,“ sa hodí snáď len na fotografie, na ktorých je celá rodina pokope. Napríklad taká rodinná oslava. Ak fotky, tak zvyčajne s babkou, vnučkami, pradedom, strýkom a ostatnými členmi rodiny.
Foto: Ľuboš Pilc
Skúšali ste však niekedy prísť bližšie a zamerať sa napríklad na výrazy v tvárach dvoch ľudí, ktorí sú zapojení do horlivej diskusie? Takéto momentky vychádzajú z pravidiel pouličnej fotografie, ktorá si zakladá na jedinečnosti okamihu. Aj preto je dôležité aby ste ako fotograf mali prst na spúšti, pripravený na stlačenie. „Na tomto type fotiek nenájdete naaranžované predmety, ľudí alebo situácie. Nikto sa vám do objektívu nesmeje alebo nemračí na povel. Jednoducho zachytávate okamih, ktorý je skutočný a prirodzený,“ tvrdí Radovan Mišík na stránke StreetPhoto.sk.
Slovník pre amatéra
Av – priorita clony, jeden z najpoužívanejších režimov. Ide tu najmä o ostrosť. Keď si zvolíte nízke číslo clony (napríklad 4 alebo 8), ostrá bude len tvár v popredí, budovy v pozadí zostanú rozostrené. Pri vysokom čísle (16) bude ostré pozadie aj popredie. Fotoaparát si v tomto režime sám vypočíta potrebný expozičný čas.
EV – kompenzácia expozície. Ak je obrázok zasneženej zjazdovky príliš tmavý, môže pomôcť, ak tento ukazovateľ presuniete ku kladným hodnotám a fotíte znova.
Histogram – graf na displeji, ktorý trochu napovie, či je fotka podarená, alebo nie. Mal by vyzerať asi ako rovnomerný kopec rozložený po celej dĺžke grafu. Ak je kopec natlačený v ľavej časti grafu, fotka je tmavá, ak v pravej, tak príliš svetlá. Vtedy možno využiť kompenzáciu expozície.
ISO – miera citlivosti filmu alebo čipu. Má hodnoty 50, 100, 200, 400 a podobne. Vyššie citlivosti sa používajú pri fotení v slabo osvetlených priestoroch. No čím vyššia citlivosť, tým je zvyčajne horšia kvalita fotografie. Je v nej viac šumu.
MPix – číslo pred touto značkou naznačuje rozlíšenie fotoaparátu. Zjednodušene platí, čím je vyššie, tým lepšie. Na bežné fotenie stačí asi 5 až 7 MPix, zrkadlovky pre náročnejších pracujú s rozlíšením 10 až 15 MPix.
SLR – skratka označujúca zrkadlovku – fotoaparát, ktorý prostredníctvom zrkadla a optického hranola premieta do hľadáčika skutočný obraz. Keď človek stlačí spúšť, zrkadlo sa nadvihne a čip zachytí svetlo prechádzajúce objektívom.
VR – potlačenie vibrácií. Vďaka tomuto systému, ktorým výrobcovia vyzbrojili už aj kompaktné aparáty, môžete fotiť bez použitia statívu, v tme, večer na ulici, v bare a fotky by mali zostať ostré.
Zoom – laicky povedané, je to schopnosť priblížiť si vzdialené predmety. Veľký zoom (18×, 20×) si však pri maximálnom priblížení vyžaduje pevnú ruku, statív alebo stabilizáciu obrazu, inak je nanič a fotoaparát vyrába rozmazané obrázky.