Nová budova stála 78 miliónov libier (70 miliónov eur) a púta pozornosť nielen vedeckými zbierkami, ale aj ako architektonické dielo. Impozantný betónový objekt nazvaný podľa svojho tvaru Cocoon (Kukla) má osem poschodí, je obalený v sklenenom plášti a je dielom dánskej architektonickej firmy C.F. Moller.
Kukla je najväčším rozšírením múzea od jeho otvorenia v roku 1881 a má ambíciu stať sa rovnako známou londýnskou pamätihodnosťou ako pôvodná viktoriánska budova Alfreda Waterhousa. „Viktoriánska budova je smelým architektonickým gestom, ktorým chceli jej tvorcovia upozorniť na význam dejín prírody. My sme chceli na začiatku 21. storočia taktiež urobiť smelé gesto a zdôrazniť budúcnosť vedy,“ vyhlásil riaditeľ Prírodovedného múzea Michael Dixon.
Rovnako ako budova samotná je netradičný a vynaliezavý aj spôsob prezentácie zbierok v troch podlažiach kukly v špirálovite stúpajúcich chodbách. Okrem hmyzu ponúka aj staré herbáre vrátane pôvodných herbárov Charlesa Darwina. Najdôležitejšia je však interaktivita – v budove sú desiatky počítačov a dotykových obrazoviek či stena, ktorá na 35 štvorcových metroch približuje dôsledky otepľovania atmosféry.
Každý návštevník dostane zadarmo magnetickú kartu s heslom, na ktorej si môže pri expozíciách zaznamenať veci, o ktorých sa chce dozvedieť viac. Doma si potom na webovej stránke múzea pomocou svojho osobného kódu môže prečítať ďalšie informácie k vybraným témam.
V Darwinovom centre pracuje vyše 200 vedcov. Tí budú oboznamovať návštevníkov so svojou prácou. V sále pomenovanej po známom popularizátorovi prírodných vied – Davidovi Attenboroughovi – sa budú vedci z múzea každý deň stretávať s verejnosťou a sprístupňovať im vedu – predstavia napríklad morské červy z Antarktídy, škorpióny fluoreskujúce v ultrafialovom svetle, skamenené kosti dinosaurov či meteorit pochádzajúci z Marsu, ktorý dopadol pred 80 rokmi v Egypte.
