Ak sa zaujímate o vesmír, určite ste počuli o dvoch najznámejších vesmírnych ďalekohľadoch – o Vesmírnom teleskope Jamesa Webba (skr. JWST) a Hubblovom vesmírnom teleskope (skr. HST). Oba teleskopy sú unikátne a prinášajú novú dimenziu pri skúmaní vesmíru. Fungujú však na odlišných princípoch. HST je optickým teleskopom, ktorý sa nachádza na obežnej dráhe zeme od roku 1990 a využíva 2,4-metrové zrkadlo zachytávajúce viditeľné svetlo, časť infračerveného a ultrafialového žiarenia. Naopak JWST je teleskopom navrhnutým na skúmanie vesmíru v infračervenom spektre. Využíva hlavné zrkadlo s priemerom 6,5 metra, ktoré je schopné zachytiť infračervené žiarenie a priniesť tak pohľad do vzdialených galaxií, hviezd, planét a ďalších vesmírnych objektov.
Zaujímalo vás niekedy ako by vyzeral vesmír keby ste sa naň pozerali voľným okom? Vyzeral by rovnako ako farebné snímky od americkej NASA alebo úplne inak? Odpoveď nie je úplne jednoznačná. Snímky z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, ktoré na svojom webe zverejňuje NASA zachytávajú vesmír v extrémnych detailoch a v plnej farebnej kráse, od zlatomodrej hmloviny Južného prstenca až po ružovú, oranžovú a sýto fialovú v súhvezdí Kasiopeja. Podľa vedkyne a vývojárky vedeckých vizuálov z inštitútu STSI, Alyssy Pagan, je len veľmi ťažké odhadnúť, ako by vyzeral vesmír očami človeka. Rozhodne by však nevyzeral tak, ako na snímkach z oboch teleskopov. Prečo?
Vzdialený vesmír vyzerá inak, než na farebných fotkách
Červené svetlo má dlhšiu vlnovú dĺžku než modré svetlo. Pri použití infračervených kamier teleskopu Jamesa Webba je zachytávané infračervené žiarenie s vlnovými dĺžkami, ktoré sú ešte dlhšie ako červené svetlo vo viditeľnom spektre. Ak by sme sa preto pozerali na vesmírne objekty voľným okom, mohli by sa podobať obrázkom z ďalekohľadov zachytávajúcich viditeľné svetlo, ako je napríklad Hubbleov vesmírny teleskop. Ani tento pohľad by však nebol úplne rovnaký. Hubbleov teleskop je totiž oveľa väčší a citlivejší na väčší rozsah vlnových dĺžok než ľudské oko.
Aj keď farby na fotkách z Webbovho teleskopu nemusia byť skutočné, nie sú také preto, aby vás oklamali. Práve naopak. Farby sú interpretované tak, aby na jednej strane vyzerali dobre a na druhej mali aj vysokú výpovednú hodnotu pre vedcov a laikov, ktorí uvidia to, čo by ľudské oči inak nevideli. Ako uzatvára A. Pagan, “snažíme sa len výsledky vylepšiť tak, aby boli verejnosti viac prístupnejšie, a zároveň pútavejšie.”