Drobná pomalka si opäť vyskúša vesmír

V roku 2007 sa málo známy tvor z kmeňa pomaliek (Tardigrada) stal prvým živočíchom, ktorý odolal vesmírnemu priestoru. Triumfoval nad teplotami hlboko pod bodom mrazu, neúprosným slnečným vetrom i vákuom bez kyslíka. V pondelok mikroskopický kozmonaut opäť vyrazil do vesmíru na palube raketoplánu Endeavour, aby pomohol vedcom pochopiť, ako toto "najodolnejšie zviera na Zemi" dokáže na krátku dobu prežiť aj bez nej.

18.05.2011 11:36
pomalka Foto:
Iba milimeter merajúca pomalka je najodolnejším pozemským tvorom, ktorý prežije aj vysadenie vo vesmíre.
debata

Pomalky sa pripojili k ďalším mikroskopickým organizmom vybraným ako súčasť projektu zameraného na prežívanie v extrémnych podmienkach. Projekt BIOKIS sponzoruje Talianska vesmírna agentúra (ISA) a v jeho rámci sa uskutoční sedem experimentov skúmajúcich, aké dôsledky má vesmírny let na organizmy na molekulárnej úrovni.

Vedecký tím bude s využitím molekulárnej biológie skúmať zmeny na genetickej informácii organizmov a zisťovať, ako sa ich bunky fyzicky prispôsobujú, aby sa vyrovnali s extrémnou dehydratáciou spôsobenou vesmírnym vákuom a poškodením spôsobeným slnečnou kozmickou radiáciou. Jeden z experimentov nazvaný TARDKISS vystaví kolóniu pomaliek rôznym úrovniam ionizačnej radiácie, čo by malo pomôcť vedcom zistiť, ako dávky radiácie ovplyvňujú fungovanie buniek.

Pomalky sú kmeň zvliekavých špirálovcov. Sú to drobné, najviac jeden milimeter veľké živočíchy s valcovitým telom so štyrmi pármi bradavicovitých parapódií, ktoré majú na konci pazúriky, píše sa na slovenskej Wikipédii.

Na pomalky sa sústreďuje pozornosť vedcov od roku 2007, keď misia Fotón-M3 Európskej vesmírnej agentúry objavila ich schopnosť prežiť vo vesmíre. Tieto tvory upadajú v nepriaznivých podmienkach do stavu, ktorý sa nazýva anabióza. V ňom sú nesmierne odolné proti vonkajším vplyvom. Vydržia sucho, osemhodinové ponorenie do tekutého hélia, varenie, škodlivé žiarenie aj neprítomnosť kyslíka. Pomalky dokážu v anabióze prežiť tisícnásobne vyššiu radiáciu ako človek, vydržia rozpätie teplôt od zhruba mínus 270 do plus 120 stupňov Celzia a okrem vákua znesú aj tlak šesťkrát vyšší, ako je na najhlbšom dne oceánu.

Na celom svete žije asi 400 druhov pomaliek. Patrí medzi ne napríklad Macrobiotus hufelandi merajúci asi jeden milimeter, ktorý má celosvetové rozšírenie, rovnako ako pomalka zrnitá (Echiniscus granulosus), ktorá meria len 0,5 milimetra a žije v machu.

Štúdia TARDKISS by mohla vedcom pomôcť vyvinúť techniky na ochranu iných organizmov vrátane človeka pred extrémnym vplyvom vesmírnych podmienok najmä pri misiách mieriacich ďalej do našej slnečnej sústavy. Napríklad na Mars.

debata chyba