O úspešné umiestnenie na marťanskej orbite sa už zajtra pokúsi aj prvá indická sonda Mangalján. Indická vesmírna agentúra by sa tak stala po americkej, európskej a ruskej agentúre v poradí len štvrtou, čo sa jej to podarilo. Tento manéver je najriskantnejšou časťou misie. Stále zhruba polovica sond zachytenie na obežnej dráhe nezvládne. Aj Mangalján bude skúmať atmosféru, pričom sa zameria na metán. Zároveň bude mapovať povrch a robiť snímky.
Maven (skratka Mars Atmosphere and Volatile Evolution) odštartovala na cestu na Mars vlani koncom novembra. Za tento čas preletela 711 miliónov kilometrov. Manéver vstupu na obežnú dráhu trval takmer 35 minút, no prebehol hladko. „Máte na to len jeden pokus, no Maven to zvládla,“ uviedol šéf misie David Mitchell z Goddardovho vesmírneho leteckého centra americkej NASA. Na palube sondy je osem vedeckých prístrojov na skúmanie hornej atmosférickej vrstvy a ionosféry. Maven váži 2,5 tony a šírka rozpätia jej slnečných batérií presahuje 11 metrov. Za sondu a misiu NASA zaplatí 671 miliónov dolárov.
Foto: SITA/AP, John Raoux
Podľa doterajších zistení mal Mars niekedy oveľa hustejšiu atmosféru, vďaka ktorej sa mohla na povrchu planéty udržať voda v tekutom skupenstve. Neskôr však došlo k dramatickej a pomerne rýchlej klimatickej zmene a atmosféra zrejme „vyfučala“ do vesmíru a odvial ju slnečný vietor. Podľa všetkého za to môže aj skutočnosť, že Mars nemá ochranné magnetické pole ako Zem. V dávnej minulosti však mohli na Marse existovať podmienky, ktoré boli priaznivé pre evolúciu aspoň jednoduchého mikrobiálneho života.
„Predchádzajúce vesmírne zariadenia realizovali merania a o hornej časti atmosféry sme sa toho veľa dozvedeli, ale neboli sme schopní urobiť si celkovú predstavu,“ povedal pre BBC hlavný vedec projektu Bruce Jakosky. „Dúfam, že Maven bude objavnou misiou a že takmer všetko, čo budeme pozorovať, nás privedie k novým zásadným pohľadom na súčasné marťanské prostredie a jeho vývoj v čase.“