Na Mesiaci pred 50 rokmi pristála sonda Luna 9

Súčasťou studenej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom v druhej polovici 20. storočia bolo aj súperenie v dobývaní vesmíru. V ňom mala sprvu prevahu Moskva. V roku 1957 s prvou družicou na obežnej dráhe a v apríli 1961 s prvým človekom v kozme.

mesiac
Mesiac, satelit Zeme.
Autor:

Ďalší významný úspech sa Sovietom podaril v roku 1966. Pred 50 rokmi, 31. januára 1966, Sovietsky zväz vypustil do vesmíru sondu Luna¤9, ktorá o štyri dni neskôr, ako prvé zariadenie vyrobené človekom, mäkko pristála na Mesiaci. Potom však už prevzali štafetu Američania, ktorým sa podarilo mäkké pristátie na Mesiaci v júni 1966 a v roku 1969 sa Američan Neil Armstrong ako prvý človek prechádzal po Mesiaci.

Sondu Luna¤9 vyniesla do vesmíru z kozmodrómu Bajkonur ruská nosná raketa Molnija-M. Celkovo sonda vážila 1580 kilogramov a automatický pristávací modul vážil 99 kilogramov. Sonda bola dlhá asi 2,5 metra. Na Mesiaci pristála po štvordňovom putovaní 3. februára 1966 v Oceáne búrok. Po pristátí sa hermeticky uzavretý kontajner pripomínajúci guľu otvoril, aby mohol urobiť prvé snímky mesačného povrchu. Okrem panoramatických snímok okolia poskytla Luna¤9 vedcom informáciu, že povrch Mesiaca sa pod technikou nepreborí a je teda pevný.

Luna¤9 bola súčasťou sovietskeho vesmírneho programu nesúceho názov Luna, v rámci ktorého bola v rokoch 1959 až 1976 do vesmíru vyslaná séria nepilotovaných výskumných sond s cieľom dosiahnuť a preskúmať Mesiac.

Program si počas rokov pripísal na svoje konto hneď niekoľko prvenstiev, no aj neúspechov. Sonda Luna¤1 nabrala v januári 1959 príliš vysokú rýchlosť, okolo zemskej obežnice len preletela a zamierila k Slnku. Prvým ľudským výtvorom, ktorý dosiahol povrch Mesiaca, sa v septembri 1959 stala Luna 2. Luna 3 na Zem odoslala prvé snímky odvrátenej strany Mesiaca. Po Lune 3 to však trvalo takmer štyri roky, než Sovietsky zväz ohlásil ďalšiu výpravu k Mesiacu. Medzitým síce mali z kozmodrómu odštartovať ďalšie štyri sondy, tri z nich však postihla porucha nosnej rakety a len jediná z nich sa dostala na obežnú dráhu Zeme. Pokus z januára 1963 bol však aj fiasko, namiesto letu k Mesiacu sonda druhý deň zhorela v atmosfére. Meno Luna¤4 tak dostala až misia, ktorá odštartovala začiatkom apríla 1963 s cieľom pristáť na obežnici Zeme. Zámer sa však nepodaril.

Ďalší úspech znamenala až Luna 10 z roku 1966, ktorá sa stala prvou umelou družicou Mesiaca. Luna 16 ako prvá späť za Zem dopravila vzorky z Mesiaca. Jej nasledovníčka Luna 17 dopravila v novembri 1970 na Mesiac sovietske vesmírne vozidlo Lunochod 1, ktoré sa stalo historicky prvým vozidlom, ktoré sa ľuďom podarilo umiestniť na niektorom vesmírnom telese.

Poslednou sovietskou sondou, ktorá pristála na Mesiaci, bola Luna¤24, ktorá v auguste 1976 na Zem poslala vzorky získané z dvojmetrovej hĺbky pod povrchom. V roku 1977 sa malo do vesmíru vydať už tretie mesačné vozidlo, krátko predtým však bol celý program Luna zrušený. Ďalšia sonda dosadla na Mesiac až v decembri 2013, keď na Mesiaci bezpečne pristál čínsky modul Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozidlom Nefritový králik. Čína sa tak stala po USA a Rusku treťou krajinou sveta, ktorá na Mesiac dopravila svoj stroj.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Čína, vesmírna stanica

Čína zrejme stratila kontrolu nad vesmírnou stanicou

22.09.2016 10:00

Čína pravdepodobne stratila kontrolu nad svojou prvou experimentálnou vesmírnou stanicou Tchien-kung 1.

teleskop Gaia, Mliečna cesta

ESA predstavila najpresnejšiu 3D mapu Mliečnej cesty

20.09.2016 14:47

Doteraz najpresnejšiu, trojrozmernú mapu Mliečnej cesty s určením polohy viac ako miliardy hviezd cez víkend v Madride predstavila Európska vesmírna agentúra (ESA).

blue origin, new glenn, rakety

Blue Origin ukázal nové rakety

14.09.2016 11:00

Šéf Amazonu Jeff Bezos vlastní aj vesmírnu spoločnosť Blue Origin, ktorá je priamym konkurentom firmy SpaceX zakladateľa automobilky Tesla Elona Muska.

Cyprus, voľby

Azerbajdžánci podľa odhadov schválili zmeny v ústave

26.09.2016 20:30

Občania Azerbajdžanu rozhodli v referende aj o rozšírení právomocí prezidenta Ilhama Alijeva, ktorý bude môcť rozpustiť parlament i o predĺžení jeho funkčného obdobia.

Boris Zala

Zvláštny rozvod Zalu so Smerom

26.09.2016 20:00

Boris Zala ešte je v Smere, ale už aj nie je. Vraj je to nezrozumiteľné? Áno, ale takto nejako to Zala vymyslel. Po tvrdej niekoľkomesačnej kritike strany oznámil, že požiadal o prerušenie členstva.

Miroslav Lajčák

Lajčák skončil v piatom hlasovaní v OSN tretí

26.09.2016 18:40

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák skončil v piatom indikatívnom hlasovaní BR OSN na post generálneho tajomníka OSN na treťom mieste.

migranti

Grécko vrátilo do Turecka cez 70 migrantov z ostrova Lesbos

26.09.2016 18:36

Loď európskej pohraničnej agentúry Frontex v pondelok previezla cez 70 imigrantov z gréckeho ostrova Lesbos do tureckého prímorského mestečka Dikili.