„Môj osobný dojem je ten, že misia na Mars je v blízkej budúcnosti reálna. Myslím, že technologické aj psychologické prekážky sa dajú prekonať,“ uviedol jeden z členov tímu Francúz Cyprien Verseux. Cieľom tejto misie bolo skúmať najmä pobyt ľudí v dlhodobej izolácii.
Tri ženy a traja muži boli uzavretí vo vedeckej stanici s priemerom 11 metrov a výškou šesť metrov, z ktorej mohli von do skalnatej pustatiny vulkánovej hory vychádzať vždy len na krátky čas a iba v skafandroch.
Vnútri stanice mali k dispozícii každý svoju malinkú izbu s ležadlom a pracovným stolom a mali len obmedzený internetový kontakt s rodinou a priateľmi. Po celý rok jedli len rozpustné potraviny.
Medzinárodnú skupinu tvorili fyzička, astrobiológ, geologička, astrofyzička, letecký inžinier a architekt.
Išlo o štvrtú a doteraz najdlhšiu spoločnú misiu Havajskej univerzity a amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Projekt Hawaii Space Exploration Analog and Simulation (HI-SEAS) sa začal v roku 2012 a misie sa postupne predlžovali.
Teraz sa chystajú dve ďalšie osemmesačné misie pre roky 2017 a 2018. Na ich účastníkov je vypísaný konkurz, do ktorého sa dá prihlásiť do 5. septembra.
Doteraz najdlhšou simuláciou podmienok pobytu na Marse bol v rokoch 2010 a 2011 experiment Mars-500. Traja Rusi, Číňan, Talian a Francúz opustili svoje dobrovoľné zajatie v špeciálnom module vo vedeckom ústave v Koroľove neďaleko Moskvy až po 520 dňoch.
Aj ruský experiment bol podobne ako ten havajský skôr psychologický než technický, teda cieľom bolo najmä overiť možnosť spolužitia ľudí rôznych kultúr a pováh v podmienkach dlhej izolácie.