Gliese 581 je červený trpaslík vzdialený asi 20 svetelných rokov od Zeme. Pre organizáciu SETI, ktorá pátra po mimozemských civilizáciách, je táto hviezda veľmi zaujímavá. Má šesť planét, z ktorých dve majú skalnatý povrch a nachádzajú sa v takzvanej zóne života, teda vo vzdialenosti od hviezdy, kde teplota umožňuje existenciu vody v kvapalnom skupenstve.
Austrálski astronómovia sa preto pri svojom pokuse na túto hviezdu zamerali s využitím VLBI, informuje server BBC News. Tento postup umožňuje sledovať malú časť oblohy niekoľkými teleskopmi súčasne a získať oveľa presnejšie údaje, ako by poskytol jeden väčší teleskop.
Tím z austrálskej Curtinovej technickej univerzity sledoval hviezdu Gliese 581 osem hodín a pátral po nejakom signále v celom pásme rádiových vĺn. Astronómovia nezachytili žiadny signál, ale napriek tomu svoj výsledok považujú za úspech. Vďaka využitému postupu sa totiž podarilo odtieniť aj všetku rádiovú komunikáciu zo Zeme, ktorú by inak bolo možné si s mimozemským vysielaním zameniť.
„Je to, ako pozerať sa na oblohu dvojmetrovou slamkou,“ opísal využitý postup astronóm Seth Shostak zo SETI. „Sledujete taký malý kúsok oblohy, že zaznamenáte iba signály, ktoré prichádzajú z oblasti priamo okolo danej hviezdy.“
Podľa Shostaka je nový postup prínosný predovšetkým v tom, že odstráni pochybnosti o pôvode zachyteného signálu. „VLBI umožňuje rozlíšiť, či to je mimozemský alebo pozemský signál. Pretože keď sledujete takú maličkú bodku na oblohe, môžete s istotou povedať, že (signál) nie je z jedného z našich satelitov,“ povedal.
Z toho, že sa nepodarilo pri prvom využití postupu VLBI cudzie civilizácie objaviť, astronómovia sklamaní nie sú. Šanca na úspech bola totiž skutočne len veľmi malá. „Zoberme si ako príklad, že by sme sa pozerali na Zem – planétu v zóne života, ktorá má tekuté oceány a atmosféru. Mohli by sme ju pomocou rádioteleskopov sledovať štyri miliardy rokov, ale ak by sme sa na ňu nepozreli v posledných 70 rokov, žiadny inteligentný život by sme neobjavili,“ uviedol Shostak.