Prístroj v hodnote desiatich miliárd dolárov je projektom amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a partnerov z Európskej kozmickej agentúry ESA a kanadskej CSA.
Webbov teleskop má nazrieť do počiatkov existencie nášho vesmíru, kedy sa pred 13,5 miliardami rokov formovali prvé hviezdy a galaxie. Podľa NASA bude priamo pozorovať doteraz nevidenú časť priestoru a času. Zariadenie je navrhnuté tak, aby „videlo“ infračervené svetlo, ktoré k nám v tejto podobe od najvzdialenejších objektov teraz prichádza. Na rozdiel od Hubbleovho teleskopu nepozoruje ten Webbov vesmír z nízkej obežnej dráhy Zeme, ale z takzvaného druhého Lagrangeovho bodu (L2), kde sa vyvažujú gravitačné sily Zeme a Slnka. Svoje konečné pozície zhruba 1,5 milióna kilometrov od Zeme dosiahol teleskop v januári 2022.
Observatórium váži sedem ton, má obrie zrkadlo s priemerom 6,5 metra, štyri vedecké prístroje a tiež štít veľký 21 krát 14 metrov, ktorý aparáty chráni pred teplom slnečného žiarenia a drží ich v potrebnom hlbokom chlade.
Teleskop už začal s odhaľovaním tajov vesmíru. V júli NASA zverejnila snímky kopy galaxií či rozľahlé hmloviny Cariny, neskôr aj snímky galaxie Cartwheel vzdialené 500 miliónov svetelných rokov, alebo detailné fotky takzvaných Stĺpov stvorenia v Orlej hmlovine, ktoré patria k najznámejším snímkam ďalekého vesmíru.