„Myslím si, že túto schopnosť majú všetci psi,“ povedala Marianna Borosová, ktorá pomáhala so štúdiou na budapeštianskej Univerzite Loránda Eötvösa. „To mení naše chápanie evolúcie jazyka a toho, čo je jedinečne ľudské,“ dodala.
Vedcov už dlho fascinuje otázka, či sa psy skutočne môžu naučiť význam slov, a zhromaždili dôkazy, ktoré toto podozrenie potvrdzujú. Prieskum z roku 2022 zistil, že majitelia týchto zvierat veria, že ich chlpatí spoločníci reagujú na 15 až 215 slov.
Priamejší dôkaz kognitívnej zdatnosti psov prišiel už v roku 2011, keď psychológovia z Južnej Karolíny oznámili, že po troch rokoch intenzívneho výcviku sa border kólia menom Chaser naučila názvy viac ako 1000 predmetov, vrátane 800 látkových hračiek, 116 loptičiek a 26 lietajúcich tanierov.
Čítajte viac Ktoré plemená psov žijú najdlhšie? Skúmala to nová rozsiahla štúdia
Výskumy sa ale doteraz príliš nezaoberali tým, čo sa deje v psom mozgu, keď so slovami pracuje. Aby to Borosová a jej kolegovia zistili, vyzvali 18 majiteľov psov, aby svojich maznáčikov priviedli do ich laboratória spoločne s piatimi predmetmi, ktoré zvieratá dobre poznali. Boli medzi nimi lopty, papuče, lietajúce taniere, gumové hračky, vôdzky a ďalšie veci.
V laboratóriu dostali majitelia pokyn, aby jednotlivé slová vyslovili a až potom ukázali svojmu psovi buď správnu, alebo inú vec. Napríklad mohli povedať: „pozri, loptička“, ale ukázať lietajúci tanier. Experiment niekoľkokrát zopakovali so správnymi aj chybnými pármi.
Počas testu vedci sledovali mozgovú aktivitu psov pomocou elektroencefalografie (EEG), pričom odhalili rôzne vzorce aktivity, keď sa predmety zhodovali alebo rozchádzali so slovami, ktoré vyslovil ich majiteľ. Najväčší rozdiel zaznamenali pri slovách, ktoré psy podľa svojich majiteľov poznali najlepšie.
Čítajte viac Zmutované vlky v okolí Černobyľa dokážu odolávať rakovine, ukázali výsledky dlhodobej štúdie
Podobné výkyvy ukázalo EEG aj pri testoch tohto typu vykonávaných na ľuďoch. Vedci ich interpretujú tak, že ľudia rozumeli slovu natoľko dobre, že si dokázali vytvoriť mentálnu predstavu, ktorú potom potvrdil, alebo vyvrátil následne ukázaný predmet.
Borosová zdôraznila, že netvrdí, že psy rozumejú slovám rovnako dobre ako ľudia. Bude podľa nej potrebný ďalší výskum, aby vedci pochopili, či napríklad psy dokážu zovšeobecňovať tak, ako sa to učia ľudia v detstve, a pochopiť, že slovo „lopta“ nemusí odkazovať na jeden konkrétny predmet.
Štúdia nastolila otázku, prečo, ak psy rozumejú určitým podstatným menám, sa to u viacerých z nich neprejavuje. Jednou z možností je, že pes vie, čo slovo označuje, ale netrápi sa tým tak, aby sa podľa toho správal. „Môj pes sa stará len o svoju loptičku. Keď mu prinesiem inú hračku, vôbec sa o ňu nezaujíma,“ povedala Borosová.