Vyškrtnutie tohto plaza zo zoznamu by uľahčilo jeho lov. Veľký dopyt je po jeho koži, ako aj po mäse a to najmä v Ázii. „Mali by sme zaviesť mechanizmus, ktorý by umožnil udržať rozvoj populácie krokodílov a súčasne zaistil, že zostane na prijateľnej úrovni,“ vyhlásil riaditeľ sabažského odboru pre divokú faunu Augustin Tuuga.
Na Borneu v dôsledku zvýšenia počtu krokodílov dochádza ku konfliktom týchto živočíchov s človekom. Za desať rokov tu krokodíly usmrtili 23 ľudí a 15 ich bolo zranených. Poslednou obeťou sa stal tento mesiac muž, ktorý lovil ustrice. Za útokmi na človeka však stojí predovšetkým zmenšenie životného priestoru a úbytok zdrojov potravy vinou spoločenského rozvoja, pre ktorý ľudia stále viac využívajú ústia riek, vysvetlil Tuuga.
Krokodíl morský patrí so svojimi nílskymi príbuzným k najväčším žijúcim plazom. Môže dorastať do dĺžky štyri až šesť metrov, známi sú aj väčší ako sedemmetroví jedinci. V Ázii ich stavy prudko klesli, v Austrálii a na Papui-Novej Guinei sa však držia.
Tento krokodíl, ktorý patrí k najzúrivejším plazom, žije väčšinou v riekach alebo ich ústiach na rozsiahlom území východného a južného Tichomoria: od východnej Indie po ostrovy Fidži a od južnej Číny po severnú Austráliu.
Napriek tomu, že väčšina života krokodíla sa odohráva v slaných vodách, nie je považovaný za morského živočícha ako napríklad korytnačky. Svoju potravu si totiž hľadá na súši.