Odtlačok predstavuje dvojitý prerušovaný rad hrboľov, zatiaľ najucelenejší a najlepšie zdokumentovaný na svete. Ide o iknofosíliu, teda o rad otvorov alebo priehlbín, ktoré v podloží zanechá živočích a ktoré následne vyplní sediment.
Španielski geológovia Asier Hilario a Juan Carlos Gutiérrez-Marco objavili iknofosíliu v baskickej provincii Guipúzcoa na severnom pobreží Španielska už pred siedmimi rokmi. Teraz sa však rozhodli ju vyzdvihnúť, pretože miesto nálezu je nestabilné a vlnobitie by ju mohlo podmlieť. Odtlačok váži vyše 200 kilogramov a na jeho vyslobodenie museli byť na pobreží inštalované špeciálne lešenia.
Rovnaké odtlačky, aj keď nie tak dobre zachované, boli nájdené aj v oceánskych usadeninách starých 411 miliónov rokov vo vrstve starších prvohôr ordoviku. Moderné batyskafy, ktoré sa spúšťajú do najhlbších priepastí, podobné odtlačky tiež našli, lenže išlo iba o jednoduchý rad. Ani v jednom prípade však nebol známy živočích, ktorý ich zanechal.
Teraz sa vedcom čiastočne túto záhadu podarilo vyriešiť. Išlo o mäkké organizmy, pretože po nich nezostali nijaké skameneliny. Žili v kale vo veľkých hĺbkach, kam preniká len minimum svetla a tiež je tam len málo živín. Ich jedinou potravu boli mikroorganizmy, ktoré lovili pomocou ,,pascí": v podobe otvorov na dne.
Ich sedimentácia prebiehala veľmi pomaly – jeden až tri milimetre za každých tisíc rokov, a preto mali živočíchy čas hĺbiť otvory. Keď svoje chodbičky opustili, tie sa zaplnili a kalné prúdy ich zrezali ako nožom a pochovali. No a to pomohlo ich uchovaniu, vysvetlil Gutiérrez-Marco.
V baskickej oblasti Zumaya sedimenty umožňujú skúmať dejiny uplynulých 50 miliónov rokov života na zemi. Lokalita zahŕňa prelom geologických období danien a selandien (pred 61,1 milióna rokov), keď prudko poklesla hladina morí a prelom selandienu a thanetiénu pred 58,7 milióna rokov, keď sa prevrátilo zemské magnetické pole. Do obdobia krátko predtým spadá aj dopad meteoritu, ktorý stál na počiatku vyhynutia dinosaurov.
,,V prípade týchto odtlačkov je dôležité, že nám geologické zloženie ukazuje, ako hlbinné organizmy prežívali vyhynutia, ktoré sa odohrávali na zemskom povrchu. A navyše ešte môžu na tejto planéte žiť. Tiež nám to dokazuje, ako málo toho vieme o ekosystéme oceánskych hlbín," zdôraznil Gutiérrez-Marco.