Vyhynutá korytnačka zanechala odkaz

Vzácny druh obrovskej korytnačky, o ktorom sa predpokladalo, že na súostroví Galapágy vyhynul pred 150 rokmi, by sa mohol v menšom počte znovu objaviť. Zistili to americkí vedci na základe genetického skúmania žijúcich korytnačiek na ekvádorskom súostroví.

13.01.2012 10:12
korytnačka Foto:
Osamelý George je posledným z druhu Chelonoidis nigra z Galapág a vedci sa mu márne snažia nájsť partnerku, ktorej potomkom by odovzdal svoje gény.
debata

Bádatelia našli genetický vzorec korytnačky slonej (Chelonoidis elephantopus) v DNA jej hybridných potomkov. ,,Pokiaľ vieme, je to prvýkrát, čo bol znovuobjavený vyhynutý živočíšny druh vysledovaním jeho genetického odtlačku v génoch jeho hybridných potomkov," vyhlásil Ryan Garrick z Yaleovej univerzity, ktorého tím informoval o objave v časopise Current Biology.

Galapágske korytnačky sú známe okrem iného tým, že patrili k inšpirácii pre evolučnú teóriu Charlesa Darwina o prirodzenom výbere. Niektoré môžu vážiť až 400 kilogramov, na dĺžku dorastajú až 1,8 metra a dožívajú sa viac ako sto rokov. Z 13 doteraz žijúcich druhov je ich v súčasnosti niekoľko považovaných za krajne ohrozených.

Korytnačka slonia (Chelonoidis elephantopus) pôvodne obývala výhradne ostrov Floreana. Predpokladalo sa, že vyhynula krátko po Darwinovej historickej ceste na Galapágy v roku 1835. Americkí vedci však objavili všetky prvé genetické stopy týchto korytnačiek v DNA 11 korytnačiek druhu Chelonoidis Beck, ktorých žije na ostrove Isabela v blízkosti aktívnej sopky Wolf asi sedemtisíc. Genetické výskumy boli vykonané na dvetisiíc z nich a doviedli vedcov k myšlienke, že pravé korytnačky slonie (Chelonoidis elephantopus) by ešte mohli na ostrove žiť.

V každom prípade chystajú program opätovného ,,oživenia" týchto korytnačiek chovom podľa prísneho genetického výberu. Pohlavnú zrelosť tieto plazy dosahujú až v relatívne vysokom veku, takže proces obnovy druhu bude pomalý a prvej ,,novej" korytnačky slonej sa môžu vedci dočkať až o niekoľko generácií.

V 19. storočí bolo bežné, že piráti či lovci veľrýb prepravovali korytnačky z jedného galapágskeho ostrova na druhý. Vedci predpokladajú, že korytnačky druhu Chelonoidis elephantopus sa práve týmto spôsobom ocitli na severnom ostrove Isabela ešte predtým, než vyhynuli na Floreane, svojom domovskom ostrove, a v Zimbabwe.

Najpopulárnejšou, no možno aj najsmutnejšou, korytnačkou z Galapág je Osamelý George, ktorý je považovaný za najvzácnejšieho živočícha na našej planéte. Je totiž posledným zástupcom druhu Chelonoidis nigra abingdoni. Na konci 60. rokov tím vedcov zistil, že populácia korytnačiek na Galapágoch rýchlo klesá a v roku 1972 tam už našli len Osamelého Georgea. Okamžite ho preto premiestnili do Výskumnej stanice Charlesa Darwina na ostrove Santa Cruz, kde žije spolu s dvoma samicami.

,,Dokonca aj po 35 rokoch George nejaví záujem o odovzdanie svojich unikátnych génov a nepodarilo sa mu splodiť potomkov," uviedol Michael Russello z Univerzity v Britskej Kolumbii. ,,Dlhoročná sága hľadania vhodnej partnerky pre Osamelého Georgea z neho spravila ikonu snahy ekológov o záchranu živočíšnych druhov," dodal Russello. Napriek tomu, že partnerku mu stále nenašli, Osamelý George nie je až tak sám. Každý rok ho príde navštíviť asi 50-tisíc ľudí.

debata chyba