Nový kmeň vtáčej chrípky s označením H7N9, ktorý sa prenáša z hydiny na človeka, bol prvýkrát zaznamenaný v marci 2013 v Číne a doteraz naň zomrelo 62 ľudí.
Štúdia identifikovala hlavné „zóny ohrozenia“, kde by hydina mala byť pod kontrolou, ktorá by dokázala odhaliť hrozbu nákazy. Počítačový model mapoval asi osemtisíc trhov s hydinou a vyhodnotil, ako blízko od seba musia byť, aby sa infekcia začala šíriť.
Výsledkom štúdie tak nie je predpoveď, kde vírus nabudúce udrie, ale prehľad oblastí, kde existujú podmienky na šírenie vírusu, ak sa tunajšia hydina nakazí. Bangladéš, sever Indie, delta Červenej rieky a Mekongu vo Vietname a odľahlej časti Indonézie a Filipín patria medzi najohrozenejšie oblasti.
Podľa analytika z nairobského ústavu International Livestock Research Institute Tima Robinsona mapa ukazuje, s akou pravdepodobnosťou by sa vírus z jednotlivých oblastí rozšíril, ak by sa tu vyskytol. Štúdia však nezachytáva, do akých destinácií by sa šíril. Vedci preto chcú do modelu zapojiť aj údaje o ázijskom obchodovaní s hydinou.
Simon Hay z Oxfordskej univerzity uvádza, že mapy ukazujú, čo by sa stalo, ak by sa v lokalite objavila nová nákaza a prepuklo ochorenie. Nástroje, ktoré výskum predstavil, sa podľa neho dajú využiť aj pre ďalšie kmene vtáčej chrípky. Ako najväčšiu hrozbu vníma, ak by sa vírus začal šíriť z človeka na človeka.
„Proces choroby pri šírení infekcie z človeka na človeka je úplne iný, začal by sa užívať model pre klasickú chrípku, ktorý počíta s tým, ako blízko od seba ľudia žijú, koľko z nich cestuje medzi mestami a aký je objem prúdenia vzduchu,“ vysvetľuje oxfordský profesor.