V štúdii sa píše, že u makakov červenolícich z oblasti Fukušima bola zistená nízka hladina bielych a červených krviniek a nízka hladina hemoglobínu, čo podľa expertov môže zvyšovať náchylnosť k infekčným chorobám. Opice mali v tele aj rádioaktívne cézium.
Kritici štúdie však vyhlasujú, že súvislosť medzi abnormálnymi krvnými testami a vystavením spomínaných divoko žijúcich opíc radiácii nie je v štúdii patrične preukázaná.
Vedci pri svojom výskume porovnávali 61 opíc žijúcich 70 kilometrov od jadrovej elektrárne Fukušima a 31 opíc z polostrova Šimokita vzdialeného viac ako 400 kilometrov od Fukušimy. Fukušimské makaky mali nízke hodnoty krvného obrazu a tiež sa v ich tele vyskytovalo cézium, čo dali výskumníci do súvislosti so zvýšeným výskytom cézia v pôde v ich oblasti. Pri opiciach zo Šimokity nebolo cézium zaznamenané.
Profesor Šiniči Hajama uviedol, že počas japonskej zimy, keď býva krajina pod snehom, sa makaky živia púčikmi a kôrou stromov. Práve v nich sa vraj cézium hromadí. Najnižšiu hladinu bielych krviniek a najvyššiu koncentráciu cézia mali podľa štúdie v tele nedospelé opice. To naznačuje, že mladé opice môžu byť zraniteľnejšie v prípade zamorenia radiáciou.
K jadrovej havárii v Japonsku došlo po zemetrasení so silou 9,0 magnitúdy a cunami v Tóhoku dňa 11. marca 2011. Toto pobrežné zemetrasenie v blízkosti ostrova Honšú prinieslo veľkú cunami, pred ktorou bolo varovaných viac ako 20 krajín. Zemetrasenie samo osebe vyvolalo vypnutie troch zo šiestich aktívnych reaktorov v jadrovej elektrárni Fukušima 1. Elektráreň sa skladala zo šiestich samostatných varných reaktorov, ktoré patria spoločnosti Tokyo Electric Power Company (TEPCO).
Následné cunami poškodila pripojenie k distribučnej sústave a zaplavila stanice so záložnými dieselovými generátormi, čo spôsobilo výpadok elektrického prúdu. Následné neochladzovanie viedlo k výbuchu a čiastočnému zrúteniu budov reaktorov vo Fukušime 1. Spôsobilo aj problémy na všetkých šiestich blokoch reaktorov a napokon viedlo k výbuchu v sklade vyhoreného paliva.