K vyhynutiu obrovského austrálskeho vtáka prispeli aj ľudia

Americko-austrálsky vedecký tím na čele s Giffordom Millerom z University of Colorado Boulder objavil prvé priame dôkazy o tom, že k vyhynutiu obrovského nelietavého vtáka druhu Genyornis newtoni výrazne prispeli prví obyvatelia Austrálie.

Genyornis newtoni, vták, vyhynuté zviera
Nelietavý vták Genyornis newtoni dorastal do výšky až dva metre.
Autor:

Genyornis newtoni dorastal do výšky viac než dva metre a vážil až 240 kilogramov. Podobne ako mnoho iných obrovských austrálskych živočíchov vyhynul približne pred 50-tisíc rokmi, pričom vedci predpokladajú, že sa tak stalo buď v dôsledku klimatických zmien, alebo príchodu prvých ľudí do Austrálie. O vplyve ľudí však doteraz nemali odborníci žiadne priame dôkazy. Tie získal až Miller s kolegami, ktorí analyzovali pozostatky škrupiny vajec Genyornisa newtoni z viac než 2000 lokalít po celej Austrálii.

Čítajte viac

Na vyše 200 náleziskách objavili aj škrupiny nesúce znaky poškodenia ohňom, čo naznačuje, že ľudia zbierali vajcia týchto vtákov, čím znižovali ich reprodukčnú úspešnosť. Najmladšie z týchto škrupín majú 47-tisíc rokov. „Tieto obhorené časti škrupín považujeme za prvý a jediný zaručený dôkaz, že ľudia sa živili dnes vyhynutými zástupcami austrálskej megafauny. Takisto si myslíme, že tieto vajcia boli z niektorej strany krátkodobo vystavené vysokej teplote v ľuďmi založenom ohni a nie v prírodnom požiari. Ľudia sa ich podľa všetkého snažili uvariť,“ uviedol Miller s tým, že mnohé z takto obhorených škrupín objavili na hromadách s priemerom menším než tri metre, pričom v ich okolí neboli žiadne ďalšie úlomky.

Niektoré z úlomkov navyše vykazujú rozdiely v teplotnom gradiente väčšie ako 500 stupňov. „Nedokážeme si predstaviť scenár, že by prírodný požiar dokázal vytvoriť také veľké rozdiely v teplotnom gradiente. Namiesto toho si myslíme, že tieto podmienky sú zhodné s tepelnou úpravou vajec zo strany prvých obyvateľov Austrálie, ktorí ich varili nad ohňom a škrupiny potom nechali v ohnisku a okolo neho,“ dodal Miller.

Teóriu o ľudskom vplyve na vyhynutí Genyornisa newtoni potvrdzujú aj nálezy obhorených škrupín vajec emu hnedého (Dromaius novaehollandiae). Najstaršie takéto škrupiny majú približne 50-tisíc rokov, pričom práve v tomto období dorazili do Austrálie prví ľudia. Miller s kolegami zverejnili výsledky svojho výskumu v časopise Nature Communications.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

najväčšia perla všetkých čias.

Na Filipínach našli najväčšiu perlu planéty všetkých čias

23.08.2016 18:34

Najväčšiu pravú perlu planéty o hmotnosti 34 kilogramov vystavili v utorok na Filipínach.

antarktída, ľad

Vírusy a baktérie čakajú v ruskom permafroste na odmäk

19.08.2016 10:45

Večne zmrznutá pôda v sebe ukrýva obávané choroby a odmäk by mohol prebudiť aj pravé kiahne. V Rusku sa pritom otepľuje 2,5-krát rýchlejšie ako vo zvyšku sveta.

betón, polypropylén

Vedci hľadajú využitie plastového odpadu v stavebníctve

18.08.2016 16:00

Plasty sú v súčasnosti všade okolo nás, čo samozrejme vytvára problém s plastovým odpadom. Všade sa preto hľadajú spôsoby na jeho recykláciu.

Vladimir Putin, Robert Fico

Putin povedal Ficovi, že verí v obnovenie obchodu oboch krajín

25.08.2016 21:44, aktualizované: 22:58

Vladimir Putin povedal premiérovi Robertovi Ficovi, že verí v možnosť obnoviť predchádzajúcu úroveň obchodu medzi oboma krajinami

Joe Biden, USA

Joe Biden: Nord Stream 2 vyzerá ako pekne zlá dohoda

25.08.2016 21:38

Americký viceprezident Joe Biden varoval Európskou úniou pred výstavbou ďalšej vetvy plynovodu Nord Stream.

primacialny palac, mestske zastupitelstvo,

Nesrovnal sa pred poslancami zatajil

25.08.2016 20:00

Kto vie, aký mal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal vo štvrtok program? Mestskí poslanci určite nie.

Košice, hlavná

Časť obchvatu Košíc postaví Skanska za 197 miliónov eur

25.08.2016 18:46

Juhovýchodný obchvat Košíc v úseku D1 Budimír – Bidovce postaví spoločnosť Skanska SK. Projekt má byť hotový v roku 2020.