K vyhynutiu obrovského austrálskeho vtáka prispeli aj ľudia

Americko-austrálsky vedecký tím na čele s Giffordom Millerom z University of Colorado Boulder objavil prvé priame dôkazy o tom, že k vyhynutiu obrovského nelietavého vtáka druhu Genyornis newtoni výrazne prispeli prví obyvatelia Austrálie.

Genyornis newtoni, vták, vyhynuté zviera
Nelietavý vták Genyornis newtoni dorastal do výšky až dva metre.
Autor:

Genyornis newtoni dorastal do výšky viac než dva metre a vážil až 240 kilogramov. Podobne ako mnoho iných obrovských austrálskych živočíchov vyhynul približne pred 50-tisíc rokmi, pričom vedci predpokladajú, že sa tak stalo buď v dôsledku klimatických zmien, alebo príchodu prvých ľudí do Austrálie. O vplyve ľudí však doteraz nemali odborníci žiadne priame dôkazy. Tie získal až Miller s kolegami, ktorí analyzovali pozostatky škrupiny vajec Genyornisa newtoni z viac než 2000 lokalít po celej Austrálii.

Čítajte viac

Na vyše 200 náleziskách objavili aj škrupiny nesúce znaky poškodenia ohňom, čo naznačuje, že ľudia zbierali vajcia týchto vtákov, čím znižovali ich reprodukčnú úspešnosť. Najmladšie z týchto škrupín majú 47-tisíc rokov. „Tieto obhorené časti škrupín považujeme za prvý a jediný zaručený dôkaz, že ľudia sa živili dnes vyhynutými zástupcami austrálskej megafauny. Takisto si myslíme, že tieto vajcia boli z niektorej strany krátkodobo vystavené vysokej teplote v ľuďmi založenom ohni a nie v prírodnom požiari. Ľudia sa ich podľa všetkého snažili uvariť,“ uviedol Miller s tým, že mnohé z takto obhorených škrupín objavili na hromadách s priemerom menším než tri metre, pričom v ich okolí neboli žiadne ďalšie úlomky.

Niektoré z úlomkov navyše vykazujú rozdiely v teplotnom gradiente väčšie ako 500 stupňov. „Nedokážeme si predstaviť scenár, že by prírodný požiar dokázal vytvoriť také veľké rozdiely v teplotnom gradiente. Namiesto toho si myslíme, že tieto podmienky sú zhodné s tepelnou úpravou vajec zo strany prvých obyvateľov Austrálie, ktorí ich varili nad ohňom a škrupiny potom nechali v ohnisku a okolo neho,“ dodal Miller.

Teóriu o ľudskom vplyve na vyhynutí Genyornisa newtoni potvrdzujú aj nálezy obhorených škrupín vajec emu hnedého (Dromaius novaehollandiae). Najstaršie takéto škrupiny majú približne 50-tisíc rokov, pričom práve v tomto období dorazili do Austrálie prví ľudia. Miller s kolegami zverejnili výsledky svojho výskumu v časopise Nature Communications.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

mikróby, baktérie, vírus, medicína

V mexickej jaskyni objavili mikróby staré 50-tisíc rokov

18.02.2017 09:20

Americkí vedci skúmajúci jaskyne v Mexiku objavili v tamojších kryštáloch živé mikróby, ktorých vek je odhadovaný na približne 50-tisíc rokov.

zem, vesmír, planéta

Vedci objavili nový kontinent Zealandia

17.02.2017 12:39

Vedci tvrdia, že okolo Nového Zélandu je nový, zaplavený a zatiaľ neuznaný obsah, ktorý bol dosiaľ skrytý. Ide o nový kontinent nazvaný Zealandia.

Kôrovec

Zakázané chemikálie už sú v hlbokomorských priekopách

16.02.2017 15:00

Až teraz sa naplno ukazuje, že ľudské produkty sa dokážu dostať všade.

Turčianske Venuše

Turčianske Venuše

20.02.2017 00:21

Sme občianske združenie, ktoré pomáha ženám po operácii prsníka.

Športové družstvo Staškovce

20.02.2017 00:12

Sme športové družstvo, ktoré sa venuje hlavne stolnému tenisu a práci s mládežou v tomto športe.

Hájenka

Hájenka

20.02.2017 00:02

Sme detský folklórny súbor pôsobiaci od roku 1988, v ktorom účinkuje cca 120 chlapcov a dievčat vo veku 6 - 15 rokov. Hájenke od roku 1993 hrá DĽH Jarabinka.

Slovenský výbor pre UNICEF

19.02.2017 23:42

UNICEF je najväčšia organizácia, ktorá sa zameriava na ochranu detí a ich práv, naším poslaním je pomáhať najviac ohrozeným deťom na svete.