Prepuknutie antraxu (sneti slezinovej) na severosibirskom polostrove Jamal na konci júla usmrtilo dvanásťročného chlapca a desiatky ľudí museli hospitalizovať, keď sa smrtiace baktérie objavili v oblasti opäť po 75 rokoch. Podľa vedcov sa do ovzdušia dostali z rozmrzajúceho tela soba, ktorý na následky antraxu uhynul pred desiatkami rokov. Rýchlo sa šíriace výtrusy potom začali decimovať celé stáda.
„Či sa môže takýto proces zopakovať? Samozrejme,“ varoval na nedávnej tlačovej konferencii Boris Kerchengolc, bádateľ z ruského Ústavu pre biologické problémy permafrostu.
Teploty na polostrove Jamal v júli prekročili sezónne priemer o celých osem stupňov Celzia a priblížili sa k tropickej tridsaťpäťke. „Ide o bezprecedentnú anomáliu. Hovoríme o oblastiach za polárnym kruhom,“ upozorňuje Sergej Semionov, riaditeľ ruského Ústavu pre globálnu klímu.
Pandorinu skrinku otvára otepľovanie
Antrax pritom nemusí byť poslednou skrytou hrozbou. „Na severe sú tiež zvyšky pravých kiahní z konca 19. storočia a vedci novo v mamutej koži objavili neznáme ‚obrie vírusy‘,“ vysvetľuje námestník riaditeľa ruského Výskumného ústavu pre epidemiológiu Viktor Malejev. „Myslím, že klimatické zmeny nám ešte pripravia poriadne prekvapenia. Nechcem nikoho strašiť, ale musíme byť pripravení,“ hovorí.
Podľa Malejeva by mohla prepuknutie antraxu zmierniť plošná vakcinácia sobov. Od tej sa ustúpilo asi pred desiatimi rokmi pre domnelý dôvod, že nákaza z regiónu vymizla.
Ruskí vedci sa sťažujú na to, že namiesto investícií do výskumu klimatických zmien prichádzajú vo vede škrty a peniaze sa míňajú len pri reakciách na mimoriadne situácie. Oceánológ z Ruského hydrometeorologického ústavu Valerij Malinin pripomína rok 2010 a spustenie programu klimatického výskumu potom, keď požiare poslali na Moskvu dusivý dym. Program bol následne „úplne pochovaný“.
„Keď prídu ničivé udalosti, vždy sa hovorí o prevencii, ale akonáhle vášne ochladnú, je všetko zabudnuté,“ konštatuje Malinin. „Jamal je iba obyčajné varovanie: príroda sa bude búriť ďalej.“