Na začiatku bola nápad, ako ľuďom čo najviac uľahčiť prácu s počítačom. Konkrétnejšie s pohybom kurzora na pravekej obrazovke CRT monitora. Zhostiť sa tejto úlohy rozhodol vynálezca Douglas Engelbart zo Stanfordovho výskumného inštitútu. Niekoľko rokov pracoval na vývoji zariadenia, ktoré si dal napokon 21. júna 1967 patentovať pod názvom “indikátor polohy X-Y pre zobrazovacie systémy.” Tento ťažkopádny a nič nehovoriaci názov bol neskôr žoviálne premenovaný na počítačovú myš – kvôli dlhému kábliku, ktorým bola škatuľka s dvoma kolieskami pripojená k počítaču.
V skutočnosti sa však história počítačovej myši začala písať oveľa skôr. A nebol to len D. Engelbart, kto na nej zanechal svoj rukopis. V roku 1964 sa k nemu pridal Bill English, ktorý mu pomohol zhmotniť myšlienku o jednotlačidlovom zariadení, ktoré sa vďaka dvom kolieskam mohlo pohybovať po pracovnej ploche. Kým jedno koliesko indikovalo jazdu vpred a vzad, druhé sa otáčalo pri pohybe myšou do strán. Snímače menili otáčanie koliesok na elektrické impulzy, z ktorých vzájomného pomeru dokázal softvér vypočítať smer, ktorým sa myš pohybovala, i vzdialenosť, ktorú pri tom prešla. Výsledkom bol prototyp prvej počítačovej myši zhotovenej z dreva, ktorú následne 9. decembra 1968 D. Engelbart predstavil verejnosti.
Najprv dve kolieska, neskôr gumená guľôčka
Spolu s myšou predviedol Engelbart aj klávesnicu s piatimi tlačidlami, ktorých kombináciou bolo možné napísať všetky bežné znaky. Engelbart totiž predpokladal, že užívatelia budú mať pri práci jednu ruku stále položenú na myši, takže nebudú môcť zapojiť do písania všetkých desať prstov. Potenciál nového polohovacieho zariadenia však zostal dlho nepovšimnutý. Príliš na tom nezmenil ani niekdajší Engelbartov kolega B. English, ktorý v roku 1972 nahradil kolieska, dnes už legendárnou, gumenou guľôčkou.
Prvé myši k počítačom začala pribaľovať spoločnosť Xerox, no oveľa viac jej k sláve v 80. rokoch pomohli spoločnosti Apple a IBM. Krátko na to bola nezameniteľnou súčasťou každého počítača. Vývoj ale napredoval aj naďalej. Obyčajnú guľôčku neskôr nahradil optický a neskôr precíznejší laserový snímač. Káblik sa stal tiež príťažou, preto výrobcovia naučili myši komunikovať s počítačom aj bezdrôtovo. Rok po roku sa ale nemenila len konektivita, ale aj dizajn. Z obyčajnej sivej “myšky” boli odrazu dizajnové a ergonomické príslušenstvá, ktoré kopírovali tvar ruky pre pohodlnejšiu celodennú prácu. Myš dokonca našla aj svojho menej úspešného nástupcu v podobe Trackballu či Trackpadu.