Sanger ako prvý na svete v roku 1955 kompletne opísal štruktúru prvého proteínu, konkrétne inzulínu. V roku 1958 za to získal prvú Nobelovu cenu. Potom sa začal venovať skúmaniu DNA a podarilo sa mu rozlúštiť sled báz v prvom ucelenom genóme, ktorý patril vírusu. Konkrétne išlo o genóm s 5-tisíc základnými pármi a využil na to technológiu, ktorá sa vo svojej podstate používa dodnes. Za tento objav dostal druhú nobelovku v roku 1980 spoločne s Američanom Paulom Bergom, ktorý je považovaný za zakladateľa genetického inžinierstva.
Sanger sa narodil v roku 1918 v Gloucestershire a pôvodne bol odhodlaný kráčať v otcových stopách a stať sa lekárom. Počas štúdia na Cambridgeskej univerzite sa však začal venovať biochémii. Tam Sanger získal v roku 1943 doktorát z biochémie a inštitúcii zostal verný po celý svoj aktívny vedecký život. Do dôchodku odišiel, keď mal 65 rokov, aby sa venoval svojmu hobby – člnom.
„Smrť veľkej osobnosti väčšinou núti k zveličovaniu, ale prínos Freda Sangera pre modernú biochémiu je skutočne nedoceniteľný. Jeho objav dvoch technických postupov pre sekvencovanie proteínov a nukleových kyselín otvoril dvere skúmania v molekulárnej biológii, genetike a genomike,“ citovali BBC News profesora Colina Blakemorea, bývalého riaditeľa britskej Rady pre lekársky výskum.