Práca vedcov síce znamená značný pokrok v odbore regeneratívnej medicíny, pacientom ale kvôli testovaniu ešte niekoľko rokov výhody neprinesie. Lekárska univerzita v Galvestone prvýkrát ohlásila úspech s laboratórnym pestovaním pľúc v roku 2010, vtedy sa projekt týkal dýchacieho orgánu potkanov. Pokiaľ terajšie ľudské pľúca budú fungovať, čo je zatiaľ veľkou neznámou, bude to znamenať nádej pre ľudí čakajúcich na transplantáciu pľúc.
Základ vypestovaných pľúc pochádza od dvoch detských darcov. Deti zahynuli následkom zranenia, pravdepodobne pri autonehode. Vedci z ich orgánov, ktoré nebolo možné použiť na transplantácie, ale ktorých časti si zachovali funkčnosť, odstránili živé bunky. Zostala tak len akási „kostra“ z kolagénu a elastínu, teda základných zložiek spojivových tkanív. Na toto „lešenie“ následne odborníci umiestnili bunky z iných pľúc a rekonštruovaný orgán vložili do výživnej kvapaliny.
Po štyroch týždňoch v zmienenom roztoku vedci získali celé ľudské pľúc, tie boli oproti tým z ľudského tela „len ružovejšie, jemnejšie a menej husté“. Následne proces úspešne zopakovali s druhým párom pľúc.
Hoci je práca lekárskej univerzity v Galvestone medzníkom regeneratívnej medicíny, na pľúca vypestované v laboratóriách si budú musieť prvý pacienti počkať najmenej 12 rokov, uviedla Joan Nicholsová, ktorá na výskume pracuje . Teraz budú špecialisti overovať funkčnosť laboratórne pestovaných pľúc na ošípaných.