„Aktuálne zistenia naznačujú, že udržiavanie kardiovaskulárnej kondície v strednom veku môže o 20 rokov naštartovať mozog,“ uviedla autorka štúdie Qu Tian z amerického Národného inštitútu starnutia, ktorá viac ako desaťročie sledovala 146 zdravých dospelých.
Účastníci, ktorých vek na začiatku štúdie v roku 1994 predstavoval v priemere 69 rokov, absolvovali testy počas aktivity na bežeckom páse. Tak vedci odhadli úroveň ich telesnej kondície, keď mali 50 rokov. Následne použili magnetickú rezonanciu na sledovanie zmien v ich mozgu.
Ako ukázali výsledky, tí, čo mali v strednom veku lepšiu telesnú kondíciu, mali väčší objem mozgu v strednej spánkovej oblasti, ktorá zodpovedá za pamäť, jazyk a zrakový vnem. Okrem toho mali väčšiu aj perirhinálnu kôru, ktorá zasa pomáha pri podvedomej pamäti a rozpoznávaní objektov. Vedci u nich zároveň zistili väčší objem bielej hmoty. Jedným z prvých symptómov Alzheimerovej choroby je pritom zníženie jej objemu.
Hoci výsledky štúdie prinášajú dôkazy o prepojení fyzickej aktivity so zvýšeným objemom mozgu, podľa Sandry Bond Chapmanovej z Centra pre zdravie mozgu na Texaskej univerzite štúdie, ako je aj táto, zvyknú zahŕňať zdravších a vzdelanejších ľudí, a teda je ťažké určiť, či by výsledky boli rovnaké pri širšej populácii.
„Navyše, nie všetci ľudia docielia rovnakú úroveň kardiovaskulárnej kondície pri rovnakom cvičení a vedci si nie sú istí, ako kardiovaskulárna kondícia súvisí s kognitívnymi funkciami,“ upozornila Bond Chapmanová.
Kirk Erickson z Brain Aging & Cognitive Health Lab na štúdiu reagoval vyjadrením, že vedci potrebujú uskutočniť viac výskumov s väčším počtom ľudí, aby lepšie porozumeli účinku kardiovaskulárneho cvičenia na mozog.
„Táto štúdia sa však pripája k názoru, že fyzická aktivita a telesná kondícia pozitívne vplývajú na zdravie mozgu v neskoršom veku,“ doplnil vedec.