Placebo je chemicky neaktívna substancia podávaná ako skutočný liek. Efekt placeba je pôsobenie na pacientov zdravotný stav vďaka tejto „liečbe“. Pôsobí na tie receptory v mozgu, ktoré ovplyvňujú vnímanie bolesti. Molekuly s analgetickými vlastnosťami sú uvoľňované v určitých zónach mozgu a zlepšujú stav pacienta. Pri niektorých chorobách, ako je Parkinsonova choroba alebo schizofrénia, je pravdepodobne 40 percent reakcií spôsobených placeboefektom.
Vedci z Michiganskej univerzity si pre svoju štúdiu vybrali 35 osôb postihnutých ťažkou depresiou, ktoré neboli nijako liečené. Rozdelili ich na dve skupiny. Prvej skupine podávali počas jedného týždňa placebo, o ktorom boli tieto osoby presvedčené, že ide o antidepresívum s rýchlym nástupom účinku. Druhej skupine podávali tiež placebo, ale sledované osoby vedci informovali, že ide o neaktívnu látku. Druhý týždeň sa skupiny vymenili.
Pred a po každom podaní placeba hodnotili dobrovoľníci svoj depresívny stav pomocou štandardnej stupnice. Výsledky ukázali, že užívanie placeba, o ktorom boli účastníci štúdie presvedčení, že ide o liek, je spojené vo väčšine prípadov so znížením depresívnych symptómov.
Po užití placeba vedci použili u sledovaných osôb pozitrónovú emisnú tomografiu, aby zistili, ako pôsobí na systém zodpovedný za analgetické pôsobenie, čiže na takzvané opioidné receptory. Pozorovali značné uvoľňovanie opioidov v oblastiach mozgu, kde sídlia emócie a depresie. Reakcia bola silnejšia u tých osôb, ktoré informovali, že sa ich symptómy zlepšili.
„Prvýkrát sme dostali objektívny dôkaz, že je tento systém zapojený do reakcie na placebo a antidepresíva. Rôznosť v reakciách je spájaná s rôznym prežívaním symptómov,“ uviedla hlavná autorka štúdie a profesorka na Michiganskej univerzite Marta Pecinová.
V poslednej časti výskumu bola účastníkom počas desiatich týždňov predpísaná liečba antidepresívami. Tieto osoby potom hodnotili svoj stav. Výsledky ukazujú, že osoby reagujúce lepšie na túto liečbu boli tie isté, ktoré reagovali najlepšie na placebo. Na záver klinických testov sa ich symptómy zlepšili o 43 percent. „Nemusí to byť nutne sám liek, čo pôsobí, ale presvedčenie o jeho účinku,“ vysvetľuje psychofarmakológ a expert na placeboefekt Jean-Jacques Aulas. „Ľudia citlivejší na placebo majú štatisticky väčšiu nádej, že budú kladne reagovať na liečbu,“ hovorí psychiater Patrick Lemoine. V praxi sa to však dá ťažko realizovať, pretože ide o náročný a zdĺhavý postup.
Táto prvá štúdia svojho druhu pomáha lepšie pochopiť depresie a fungovanie placeboefektu a ukazuje znovu jeho účinnosť, uvádza Jean-Jacques Aulas. Usudzuje však, že výsledky je potrebné ešte potvrdiť. „Tridsaťpäť osôb je málo. Test na malej vzorke môže vykazovať náhodne vzniknuté rozdiely,“ dodáva.