Denisovan sa skrížil s neandertálkou a mali dcéru, zistili vedci

Denisovania a neandertálci, dávno vyhynutí príbuzní moderných ľudí, mali k sebe oveľa bližšie, ako sa doteraz vedelo.

23.08.2018 09:40
debata (11)
Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
neandertalec Ilustračné foto.

Vedci teraz vôbec prvýkrát objavili dôkaz, že boli schopní spolu plodiť deti; z minulosti sú pritom známe poznatky o krížení zástupcov homo sapiens tak s denisovanmi, ako aj s neandertálcami.

Podľa odborného časopisu Nature vedci našli kostičku dievčaťa, ktoré sa narodilo pred zhruba 50 000 rokmi zo vzťahu medzi denisovanským otcom a neandertálskou matkou.

„Je to prvýkrát, čo sme objavili priameho potomka oboch týchto skupín,“ povedala Viviane Slonová z Ústavu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Lipsku, ktorý sa na výskume podieľal. Podľa nej sa dávno predpokladalo, že sa obe skupiny taktiež dostávali do intímneho styku, zatiaľ však chýbal dôkaz.

Nový objav vychádza z nálezu 1,5-centimetrovej kostičky, pri ktorej výskumníci nemohli na prvý pohľad povedať, či patrí hominidovi alebo zvieraťu. Materiál sa našiel v roku 2012 v jaskyni v pohorí Altaj na Sibíri neďaleko hraníc medzi Ruskom a Mongolskom. Podľa vedcov patrila dievčaťu vo veku najmenej 13 rokov. Buď išlo o časť stehennej, či ramennej kosti alebo holene.

Kostička sa našla v jaskyni Denisova, ktorá už vydala iné svedectvo o existencii druhu praľudí, ktorým bol podľa toho priradený ich názov. Analýzou posledného nálezu sa podarilo rozlíšiť chromozómy, ktoré dievča zdedilo po svojom otcovi a matke.

„Najprv som si myslel, že v laboratóriu došlo k chybe,“ povedal švédsky bádateľ Svante Pääbo, ktorý sa výskumom denisovanov podrobnejšie zaoberá. Keď opustili Afriku, rozptýlili sa neandertálci po Európe a západnej Ázii, zatiaľ čo denisovania sa presťahovali do východnej Ázie. „Neandertálci a denisovania možno nemali veľa príležitostí sa stretnúť, ale keď už k tomu došlo, nezdá sa, že by proti sebe mali nejaké predsudky,“ poznamenal s humorom. „Museli mať oveľa častejší styk, ako sme predtým predpokladali, inak by sme nemali také šťastie,“ dodal.

Druh homo sa pred 400 000 až 500 000 rokmi rozdelil na denisovanov, neandertálcov a homo sapiens, predchodcov súčasných ľudí. Neandertálci vyhynuli asi pred 40 000 rokmi, denisovania zhruba pred 30 000 rokmi, v oboch prípadoch z doteraz neznámych dôvodov.

Svoje stopy vďaka kríženiu zanechali aj v genetickej výbave moderných ľudí. Napríklad asi päť percent genómu dnešných pôvodných obyvateľov Austrálie či ľudí z Papuy-Novej Guiney pochádza práve od denisovanov. Ostatní ľudia s výnimkou černochov majú zhruba z dvoch percent genóm neandertálcov.

11 debata chyba
Viac na túto tému: #objav #dievča #kosť #Neandertálec #Homo sapiens #Denisovania #moderní ľudia