Vedci tvrdia, že vyvinuli algoritmus, ktorý s 85 percentnou presnosťou predpovedá, či má herec alebo herečka svoj najproduktívnejší rok stále pred sebou, alebo či už je za vrcholom.
Podobná krištáľová guľa predpovedajúca budúcnosť by nepochybne lákala hercov aj ich agentov, ale vedci uvádzajú, že je v ich zistení len málo záhad a kúziel. Najlepšiemu roku herca zvyčajne predchádza vytrvalý nárast práce, ktorú dostáva.
Oliver Williams, hlavný autor štúdie z londýnskej Univerzity kráľovnej Márie, uviedol: „Ak by som na základe svojich zistení mal dať nejakú radu, potom by som povedal – berte viac práce, a budete jej viac dostávať.“
Ostatne je možné, že aj z neho samotného urobí jeho výskum hviezdu. Williams dodal, že istý scenárista zvažuje, že by jeho prácu použil ako súčasť filmu o hercovi, ktorého kariéra je v troskách, a preto hľadá pomoc vedcov, aby mu pomohol vrátiť sa na výslnie.
Tím Univerzity kráľovnej Márie svoju štúdiu zverejnil v odbornom časopise Nature Communications a uvádza v nej, že prebral údaje z Medzinárodnej filmovej databázy (IMDb) a pozrel sa na kariéru hercov od roku 1888 až 2016. Posudzovali pritom 1,5 milióna mužov a takmer 900 000 žien. Pri každom z nich zaznamenali počet úloh za rok, a následne dáta analyzovali.
Tím zistil, že viac ako dve tretiny hercov hrali len v jedinom roku, čo môže znamenať, že len navlhčili palec vo vodách Thespidovho umenia, mnohí zmenili názor. To nie je nijako prekvapujúce – predchádzajúce štúdie podľa autorov zistili, že len dve percentá všetkých hercov sú schopní sa so svojou profesiou uživiť.
Výsledky ukázali, že len hŕstka hercov sa teší dlhej alebo aktívnej kariére – a že ženy majú kratšiu kariéru než muži. „Objavili sme stopy rodovej nerovnosti,“ uviedol Williams. Herci podľa neho majú tendenciu prechádzať niekoľkými fázami, kedy po zhlukoch rolí prichádza kariérne sucho. Avšak „u mužov vidíme tendenciu lepšie sa spamätať z obdobia bez úloh ako u žien“, dodal Williams.
Zistenie, že len niekoľko hercov dosiahlo vysokú produktivitu a mnohí boli „zázrakom jedného filmu“, je podľa Williamsa možné vysvetliť efektom „bohatý ešte viac bohatne“. Inými slovami, čím viac úspešných rolí má herec na konte, tým viac ponúk dostáva.
Vedci sa potom pozreli na hercov, ktorí za sebou majú aspoň 20 rokov kariéry a vo svojom vrcholnom roku zaznamenali aspoň päť rolí, aby preskúmali vzorec, podľa ktorého by sa dal odhadnúť najproduktívnejší rok. Ako u mužov, tak u žien bolo pravdepodobnejšie, že sa na vrchol dostanú skôr počas prvej časti svojej kariéry ako neskôr – a tento efekt bol silnejší u žien ako u mužov.
Na základe modelu zostaveného podľa zistených údajov tím uvádza, že je schopný s 85 percentnou presnosťou určiť, či už má herec svoj najproduktívnejší rok za sebou, alebo či ho to najlepšie ešte len čaká. Vedci však uviedli, že v niektorých prípadoch ich model zlyháva, pretože niektoré kariérne návraty „je veľmi ťažké predpovedať“. S tým by nepochybne súhlasili všetci, ktorí sledujú kariéru spomínaného Matthewa McConaugheyho.
Ďalšou nevýhodou štúdie je, že sa opiera čisto o počet rolí – zatiaľ čo pre herca by mohlo byť viac žiaduce objaviť sa v dvoch prestížnych úlohách veľkých filmov, než vo väčšom počte menších, bezvýznamnejších rolách.