Karanténa ani izolácia seniorov vírus neporazia. Zachráni nás vakcína?

, 10.05.2020 06:00
profesor zima
profesor MUDr. Tomáš Zima, DrSc. Autor:

Veľký ohlas v Českej republike nedávno vyvolala výzva Dosť bolo vírusu - sedem bodov na boj s epidémiou COVID-19, ktoré sformuloval spolu so skupinou lekárov. Hovorí sa v nej aj o tom, že absolútna izolácia seniorov je zbytočná a plošná karanténa neefektívna. O koronavíruse, mediálnom ošiali okolo neho, ekonomických rizikách, ale aj o svete po pandémii sme hovorili s rektorom Univerzity Karlovej v Prahe profesorom MUDr. Tomášom Zimom, DrSc.

Je karanténa, akú sme zažili, a čiastočne ešte zažívame aj na Slovensku, zbytočná?

Česká republika je už viac ako šesť týždňov blokovaná reštriktívnymi opatreniami, ktoré boli zavedené v súvislosti s ochranou zdravia ľudí pri epidémii COVID-19. Je potrebné oceniť vládu za prvé rýchle a plošné opatrenia, ktoré nepochybne pomohli so zvládnutím rizík. Spoločnou motiváciou pre vznik výzvy je ochrana zdravia občanov Českej republiky, ktorých dlhodobé obmedzenia ohrozujú, obava o našu budúcnosť, či už zdravotnú, alebo ekonomickú, a tiež snaha vyvrátiť nepravdy a mýty, ktoré sa o epidémii šíria. Plošné opatrenia nevedú k zlikvidovaniu COVID-19. Treba vytvárať najmä imunitnú odpoveď u väčšiny populácie. Plošná karanténa je neefektívna. Vírus bude prirodzeným spôsobom prestupovať populáciou. Aktívne vyhľadávanie ľudí s koronavírusom má zmysel najmä v ohrozených skupinách, ktoré musíme spoločne chrániť.

Na vašu výzvu okamžite reagovalo osem odborníkov z vašej domovskej univerzity a nazvali ju zmätočná. Vyzývajú na férovú argumentáciu. V čom považujú vaše argumenty za neférové?

Podľa slov profesora Hořejšího, jedného zo signatárov tzv. Protivýzvy, kolegom principiálne neprekážalo to, čo sa v našej výzve uvádzalo, ale neférové im pripadalo zastrešovanie nášho názoru Univerzitou Karlovou. Odbornosť kolegov, s ktorými sme výzvu pripravovali, je nespochybniteľná: anestéziológ doc. Martin Balík, imunologička prof. Jiřina Bartůňková, psychiater prof. Cyril Höschl, internista a geriater MUDr. Zdeněk Kalvach, fyzioterapeut prof. Pavel Kolář, hrudný chirurg prof. Robert Lische, rádiológ prof. Jiří Neuwirth, kardiochirurg prof. Jan Pirk, imunológ a internista MUDr. Jaroslav Svoboda a gastroenterológ prof. Julius Špičák. Vyjadrili sme spoločne svoj názor a som rád, že sa tak stalo. Neskôr sa k pôvodnej jedenástke pridal aj matematik a štatistik doc. Michal Kulich.

Nosenie rúšok odporúčate, ale len na miestach s vysokou koncentráciou ľudí a doma, ak sa v domácnosti nachádza človek, ktorý patrí do ohrozenej skupiny. Je nosenie rúšok inak zbytočné?

Rúška treba nosiť na miestach s vysokou koncentráciou ľudí, v hromadnej doprave, v obchodoch a tiež v nutných prípadoch doma, ak žijeme v spoločnej domácnosti s niekým z najviac ohrozenej skupiny, napríklad s pacientom so závažným chronickým ochorením. Nosiť rúško doma je veľmi problematické, musíte jesť, piť a nie je teda možné mať ho na tvári celých 24 hodín. Získanie a priebeh ochorenia závisia aj od toho, ako často a ako dlho je človek vystavený vírusu, teda nositeľovi choroby.

Nikdy sa nevrátime do stavu, v ktorom sme boli na začiatku tohto roka. Zmeny sa dotknú správania ľudí a ich spotreby a cestovania. Mnoho vecí budú vnímať inak. Každý z nás môže pomôcť posilňovať pozitívnu vlnu solidarity a spolupatričnosti, ktorú kríza priniesla.

Vedci sa vyjadrili, že rúška možno budeme nosiť aj v roku 2022. Skutočne hrozí takýto scenár?

Neviem, na základe čoho taký scenár vznikol. Už som tiež čítal čierne a depresívne prognózy, že budeme mať oveľa viac mŕtvych. To, ako dlho bude potrebné nosiť rúška, nevie v súčasnosti nik. Bude to závisieť od vývoja pandémie. Musíme stále vyhodnocovať postup epidémie a aktuálnej situácie. Ale nosenie rúšok vo svete je bežné aj pri normálnych chrípkových ochoreniach. Každý, kto berie ohľad na svoje okolie, ho nosí. Skôr by bolo dobré zvyknúť si na to a poučiť sa od iných štátov, napríklad ázijských. Myslím, že rúško je určitým signálom, že človek myslí viac na ostatných a na to, že infekciu môže šíriť. Pretože u 80 percent ľudí sa koronavírus neprejaví alebo sa prejaví veľmi malými príznakmi. Ak je niekto chorý alebo je v práci vystavený kontaktu s väčším množstvom ľudí, sú rúška vhodné aj na ďalšie týždne, uvidíme, či aj mesiace.

Pokiaľ ide o rúška, ani Svetová zdravotnícka organizácia sa k ich noseniu nestavala spočiatku pozitívne. Potom otočila a považuje ich za prínosné. V súvislosti s koronavírusom sa viackrát stalo, že WHO korigovala svoje vyjadrenia. Neznižuje to autoritu tejto organizácie?

Svetová zdravotnícka organizácia najprv tvrdí, že rúška sú zbytočné, potom názor zmení. Čo si z toho má človek vziať? Komu má a čomu môže veriť? To je otázka, ktorú sú kladú mnohí občania. Navyše situácia v rôznych častiach zemegule je iná. Na ich plošné nosenie sa názory odborníkov líšia. Ak významné medzinárodné inštitúcie menia svoje názory často, tak to oslabuje verejnú mienku a ich autoritu.

Vyjadrili ste sa, že koronavírus je mediálnou pandémiou. Boli reštriktívne opatrenia, ktoré zaviedli takmer všetky európske krajiny, zbytočné?

Žijeme v globálnom svete, vo svete mnohých elektronických médií rýchlo fungujúcich a predháňajúcich sa v senzáciách a v čítanosti a v počte kliknutí. A COVID-19 je nová choroba a je teda zaujímavá. Tiež má nádych exotickosti, vírus sa preniesol z netopiera na šupinatca a z neho na človeka. Ale ak sa pozrieme trochu do histórie, posledné epidémie boli vždy tzv. zoonózy, teda choroby prenesené zo zvieraťa na človeka. HIV z opice, SARS z kaloňa a MERS z ťavy. Pri COVID-19 zatiaľ nevieme, ako sa bude správať v budúcnosti, ale s pribúdajúcich počtom prípadov môžeme porovnávať získané údaje aspoň v európskom priestore. A nové veci sa o ňom dozvedáme každý deň. Preto by ľudia nemali hneď podliehať panike, ale pátrať po faktoch a používať zdravý sedliacky rozum. Napríklad dobrým ukazovateľom je počet lôžok na tisíc obyvateľov. My máme viac ako sedem, Slovensko takmer šesť, Taliansko a Španielsko trochu nad štyri a USA asi len 2,7. Je tam teda tretina nemocničných lôžok, ktoré máme my. Zdravotnícke systémy týchto štátov sú v úplne inej kondícii ako české zdravotníctvo, ktoré je na tom veľmi dobre. A strašenie o nedostatku lôžok pre chorých vychádzalo z najextrémnejšieho variantu pandémie. Napríklad čierne vyhliadky po Veľkej noci a počty nakazených a mŕtvych. Realita však ukázala, že máme veľkú rezervu. Reštriktívne opatrenia zbytočné neboli.

Ľudia majú strach, že ak ochorejú na COVID-19, zomrú…

Väčšina ľudí, u ktorých bol pozitívny nález COVID-19, je bez príznakov, ide asi o 80 percent nakazených. Navyše keď sa začala pandémia, bola naša spoločnosť prekvapená a aj vystrašená. Možno až zbytočne a príliš. Vláda prijíma zákony v prospech občanov, aby získali ošetrovné, boli upravené prijímacie skúšky na vysoké školy, daňové záležitosti aj paragrafy proti exekúciám. Žiaľ, zatiaľ neboli prijaté zákony proti šmelinárom, ktorí zneužívajú túto kritickú situáciu a predávajú veci s extrémnym zhodnotením To sú veci nemravné, a za to by v krízovom období mali padať oveľa vyššie tresty. A oveľa rýchlejšie.

Dlhodobá izolácia je devastačná pre celú spoločnosť. Zvyšuje spotrebu alkoholu a iných návykových látok, závislosť od počítačov a gamblerstvo. Vedie k nárastu domáceho násilia, rozvodovosti, napätia v spoločnosti a agresivity.

Vedci argumentujú, že nový druh koronavírusu je nevypočítateľný. Okrem typických príznakov má aj mnoho atypických prejavov: ľudia, ktorí ho prekonali, nemajú proti nemu imunitu, vírus sa správa nevyspytateľne. Podľa vás tu však epidémie boli aj budú a my sa s nimi musíme naučiť žiť. Ani v jednom prípade sa nezastavil život tak ako teraz. Čím je tento vírus zákernejší?

Infekčné choroby sa vracajú. My však ešte veľa odpovedí pri COVID-19 nepoznáme. Vedú sa napríklad debaty o tom, kedy bude vyvinutá protilátka a akú úlohu v tom zohrávajú pamäťové lymfocyty. Južná Kórea už uviedla na pravú mieru informáciu o opätovnom nakazení, keď nešlo o nakazenie, ale „len“ o chybné testovanie. Všetky testy ukazujú iba hodnoty v danom momente. Jedno je isté – vírus tu bude asi stále a musíme sa s ním naučiť žiť. Imunita, ktorá sa u človeka vyvíja, a vyšetrenie bunky imunity sú veľmi problematické. Ale aj tak treba vymazať jeden z názorov, že ak sa nakazím COVID-19, určite zomriem. Áno, ľudia sú stále smrteľní, ale nakazených vírusom zomrie minimum. A tí, ktorí skonali a bol u nich vírus preukázaný, často mali iné závažné ochorenia, napríklad nádorové v poslednom štádiu či závažné ochorenia obehového systému a srdca. Samozrejme, každá smrť, odchod blízkej osoby, je bolestná a nenahraditeľná strata.

Prečo je okolo nového koronavírusu taký ošiaľ?

Pretože svet bude po tejto vírusovej aj mediálnej pandémii iný. Nikdy sa nevrátime do stavu, v ktorom sme boli na začiatku tohto roka. Zmeny sa dotknú správania ľudí a ich spotreby a cestovania. Mnoho vecí budú vnímať a riešiť inak. Každý z nás môže pomôcť v tom, aby negatívne dosahy pandémie boli čo najmenšie a, naopak, posilňovať pozitívnu vlnu solidarity a spolupatričnosti, ktorú kríza priniesla. Prial by som si, aby sme všetci oveľa viac podporovali našich výrobcov, poľnohospodárov, technikov a vedcov, pretože ich potenciál, ako sa ukázalo, je obrovský. Rovnako tak všetci môžeme podporiť domácu ekonomiku napríklad tým, že sa rozhodneme pre dovolenku doma. Krásnych miest na trávenie voľného času máme v našich krajinách nepreberné množstvo.

V čom je nový druh koronavírusu zákernejší ako chrípka, ktorá nezatvára obchody ani hranice, a ľudia, napriek tomu, že máva aj fatálne následky, zvyčajne nad ňou len mávnu rukou a hoci proti nej existuje vakcína, dáva sa očkovať len mizivé percento slovenskej, ale aj českej populácie?

====

Nie je to nová, tajomná choroba z ďalekej Ázie. Keď sú v niektorých štátoch vysoké čísla nakazených a zomretých, treba sa na ne pozrieť aj z hľadiska demografie. Ak ide o štát s desiatkami či stovkami miliónov obyvateľov, tak je to možno v prepočte s menej ľudnatými krajinami porovnateľné. To isté platí aj lokálne. Máme zasiahnutý New York a potom sú miesta v USA, kde je ľudí s COVID-19 oveľa menej. Chcem poukázať na to, že existujú choroby, na ktoré zomiera veľa ľudí, napríklad na tuberkulózu. A napriek tomu, že proti nej existuje už dlho vakcína, každý rok si vyžiada mnoho ľudských životov. Teraz sa všetci upínajú k vakcíne proti COVID-19, prostredníctvom ktorej sa svet má s vírusom porátať. Ale neporáta sa. Pretože vakcína bude vyvinutá o niekoľko mesiacov, možno neskôr. Predstava, že ak tu bude vakcína, situácia sa veľmi výrazne zmení, je iluzórna. Proti niektorým chorobám vakcíny nie sú dodnes: HIV, hepatitída typu C a podobne. A potom, budú všetci na planéte očkovaní? Nie. Napríklad v Čechách máme vakcínou proti chrípke očkovaných približne 10 až 20 percent populácie (na Slovensku je to necelých 5 % populácie – pozn. redakcie). Na chrípku v Čechách vo vlaňajšej sezóne zomrelo oveľa viac ľudí ako na COVID-19 dosiaľ. A to tu ešte máme otázku, či ľudia, ktorí v uplynulých týždňoch zomreli, skonali na koronavírus alebo na kombináciu inej vážnej choroby a COVID-19. A potom je tu stúpajúca populácia zámerne neočkovaných ľudí. Niektorí rodičia nechcú dávať očkovať svoje deti a tak narastá počet prípadov osýpok a čierneho kašľa. Lenže očkovanie je veľmi dôležité a mali by sme ho využívať v boji proti neznámym chorobám. A prečo preočkovanosť klesá? Pretože existujú rôzne platformy, ktoré tvrdia, že očkovanie je zlé, že vyvoláva vedľajšie choroby a podobne. Je to klasické šírenie fake news. Takmer každý liek má vedľajšie účinky a v ojedinelých prípadoch môžete zomrieť dokonca aj po užití paralenu či acylpyrínu. Ale musíme zvažovať tisíciny či milióntiny rizika verzus ochrana zdravia spoločnosti. Neočkovaný človek je a bude zdravotným rizikom pre ostatných.

Bude mať vôbec vakcína zmysel, keď vírus mutuje?

Zmysel mať bude určite. Musíme však reagovať zodpovedajúcou vakcínou na zmenený vírus.

Ešte stále je pozornosť sústredená na nový druh koronavírusu. Pritom tu máme, pokiaľ ide o úmrtia, chronické ochorenia. Nie sú tak trochu na okraji záujmu?

Od začiatku marca dochádza v zdravotníckych zariadeniach k výpadku služieb pre závažne chorých pacientov, ktorí nie sú COVID-19 pozitívni. Zastavili sa preventívne programy v kardiovaskulárnej starostlivosti a v onkológii, boli zastavené odbery orgánov pre transplantácie a mnoho chirurgických výkonov. V súčasnosti sa však systém začína rozbiehať. Ďalšie obete na životoch spôsobuje tak odklad plánovaných výkonov, ako aj strach chorých ísť včas do nemocnice. Množia sa prípady zanedbaných bolestí brucha – prasknuté zápaly slepého čreva a iné náhle príhody brušné, drobných porúch hybnosti či reči (mozgové príhody) či bolesti v ramenách alebo chrbtice (akútne infarkty myokardu), a to všetko v dôsledku strachu pacientov z nákazy počas ošetrenia či hospitalizácie. Je dôležité, aby sa pacienti nebáli ísť s plánovaným vyšetrením do nemocnice alebo na už vopred naplánovanú operáciu. Zníženie výberu zdravotného poistenia – aj pri návrhu zvýšenia platieb za poistencov štátu, povedie k prehĺbeniu podfinancovania celého systému zdravotníctva, čo môže viesť k zhoršeniu starostlivosti o chorých s inými, často závažnejšími ochoreniami, ako je COVID-19. Obete takto vyvolaného nedostatku starostlivosti budú, žiaľ, dôsledkom protiepidemických opatrení proti koronavírusu.

Napríklad vedci v novej štúdii University College London (UCL) a centra pre výskum zdravotných dát DATA-CAN v dôsledku pandémie koronavírusu varujú, že len v Británii by mohlo na rakovinu zomrieť ročne takmer o 18-tisíc ľudí viac ako doteraz. Môže sa takýto scenár stať skutočnosťou napríklad aj v našich krajinách?

Veľká pozornosť sa v tejto chvíli upiera na testovanie imunity v spoločnosti, ktoré by malo ukázať, koľko ľudí chorobu prekonalo a koľko z nich má protilátky. Pokiaľ by sme podcenili preventívne vyšetrenia vyhľadávajúce napríklad rakovinu, môže dôjsť k zanedbaniu starostlivosti a zhorší sa prognóza ochorenia.

Odborníci z krízového štábu argumentujú tým, že zdravie obyvateľstva je momentálne dôležitejšie ako ekonomika. Nerúcame si ekonomiku tak trochu zbytočne?

Je nutné zdôrazniť, že fyzické zdravie ide ruka v ruke so zdravím duševným, socio-ekonomickým a zdravím demokracie. Nikomu na zdraví nepridá, keď bude musieť likvidovať svoj prácne budovaný a dobre fungujúci podnik, rozdávať výpovede kvalifikovaným pracovníkom a hlásiť sa s celou rodinou na úrade práce. Zdravie človeka je dôležité. Je však potrebné vziať do úvahy, či pacienti s nádorovým ochorením nemajú mať rovnakú prioritu ako tí, čo ochoreli na koronavírus. Teda nebrániť napríklad onkologickým pacientom v preventívnych prehliadkach. Dlhodobá izolácia je navyše devastačná pre celú spoločnosť. Izolácia a obmedzenie aktivít zvyšujú spotrebu alkoholu a iných návykových látok, závislosť od počítačov a gamblerstvo. Izolácia vedie k nárastu domáceho násilia, rozvodovosti, napätia v spoločnosti a agresivity.

Aké opatrenia ešte majú, podľa vášho názoru, zmysel?

Stačí zachovávať pravidlá. Umývať si ruky, vo verejných priestoroch a na miestach, kde sú iní ľudia, mať rúško a udržiavať odstup. Vznikla extrémna panika. Niektorí politici hovorili, že po Veľkej noci budú tisíce ľudí na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Sú to nezmysly. Mnoho ľudí je vystrašených, že ak dostanú koronavírus, skončia na umelej pľúcnej ventilácii. Ale až 85 percent ľudí COVID-19 pozitívnych nemá žiadne problémy alebo ich má iba mierne. Smrkajú, pokašliavajú, majú teplotu 37 stupňov Celzia. To sú naše a európske dáta. COVID-19 je kvapôčková nákaza a vyžaduje dlhší kontakt ľudí. Nie je tam zrejme prenos dotykom kľučky a podobne. Stačí dodržiavať pravidlá a môžeme sa prirodzene vracať do života.

Virológovia a epidemiológovia varujú, že na jeseň tu budeme mať druhú fázu pandémie. Vrátia sa všetky príkazy a zákazy?

Verím, že nie. Vlna pandémie sa môže vrátiť, ale už sme pripravení postaviť sa jej a zvládnuť ju. Máme skúsenosti a skvele fungujúce zdravotníctvo. Bude potrebné dodržiavať pravidlá, ktoré budú nastavené.

Posledné epidémie boli vždy prenesené zo zvieraťa na človeka. HIV z opice, SARS z kaloňa a MERS z ťavy. Ako sa v budúcnosti bude nový koronavírus správať, nevieme, ale nové veci sa o ňom dozvedáme každý deň. Preto nepodliehajme panike, pátrajme po faktoch a používajme zdravý sedliacky rozum.

Kedy sa, podľa vás, svet vráti do podoby pred koronavírusom, ak vôbec?

Keď budú odstránené všetky núdzové opatrenia, koronavírus tu bude stále s nami. Niekto ho bude mať alebo si ho privezie. A potrvá to skutočne dlho, kým sa vrátime do „normálneho“ stavu. Svet bude iný, pretože ľudia sú vystrašení. Predovšetkým sa to týka seniorov, tí navyše museli žiť často v izolácii, čo sa odrazilo na ich psychike. Mám však radosť, že sa od 11. mája vysoké školy začnú vracať do „normálneho“ stavu. Teším sa na konzultácie so študentmi, praktickú výučbu, skúšky, laboratórne cvičenia. Aj keď, zatiaľ, iba v malých skupinách – maximálne pätnásť študentov.

Premostime od koronavírusu k človeku, ktorý je dnes rektorom jednej z najstarších univerzít sveta. Vaša prvá práca mala názov Denný režim žriebäťa koňa Przewalského. Koľko ste vtedy mali rokov?

Bol som v 7. triede na základnej škole. Prírodným vedám som sa chcel venovať od detstva, najmä zvieratám. Mojím vzorom bol Ing. Josef Vágner, významný český zoológ. Popri štúdiu na gymnáziu som mal možnosť chodiť do cytogenetického laboratória III. internej kliniky našej fakulty, ktorú viedol primár Chrz. Učil som sa strihať chromozómy, spoznávať tajomstvá medicíny a téma mojej práce vzbudila na stredoškolských konferenciách záujem. Napríklad Chromozomálne odchýlky neplodných mužov a žien vytvárali predstavu „zaujímavých“ obrázkov, aj keď obecenstvo bývalo často sklamané.

Snívali ste už ako dieťa o povolaní lekára?

Chcel som sa pôvodne venovať prírodným vedám, ale dopadlo to inak. Po prijatí na lekársku fakultu som si predstavoval, že budem chirurgom. Prešiel som anatomickým a chirurgickým krúžkom na II. chirurgickej klinike. Po úspešnej skúške z biochémie som dostal ponuku pracovať v laboratóriu a venovať sa experimentálnej práci, a tak som od tretieho ročníka zostal verný laboratóriám chémie. Po promócii som chcel získať aj klinickú prax z interny. Vzhľadom na moje laboratórne pokusy s alkoholom a toxickými látkami mi, aspoň teoreticky, bola blízka hepatológia a gastroenterológia. Pri nástupe na „kolečko“ na I. internú kliniku som bol pridelený na oddelenie E – nefrológia a dialýza, kde som spoznal skvelých kolegov. Toto oddelenie, teraz Nefrologickú kliniku, som dosiaľ neopustil a spolupracujeme na vedeckých projektoch. Od roku 1999 som prešiel na Ústav klinickej biochémie a laboratórnej diagnostiky, ktorý dnes zahŕňa okrem klinickej biochémie aj laboratóriá klinickej mikrobiológie, imunológie a alergológie, ATB stredisko, Centrálne hematologické laboratóriá a Trombotické centrum. Od septembra 2005 bolo sedem rokov mojou najväčšou povinnosťou, radosťou aj starosťou viesť našu 1. lekársku fakultu UK, aby bola modernou, špičkovou, priateľskou a otvorenou školou, patriacou medzi popredné lekárske fakulty v oblasti biomedicínskeho výskumu a vzdelávania. Od roku 2014 pôsobím ako rektor Univerzity Karlovej.

Má človek, ktorý je taký vyťažený ako vy, čas aj na koníčky?

Mám rád vážnu hudbu, hrám golf, lyžujem – ak mi to čas dovolí. A veľmi rád varím – pre svojich priateľov a blízkych.

prof. MUDr. Tomáš Zima, DrSc.: Po absolvovaní gymnázia vyštudoval medicínu, ale aj medzinárodnú manažérsku školu. Svoju profesionálnu kariéru začínal v ústave lekárskej chémie a biochémie 1. Lekárskej fakulty UK, od roku 1999 bol prednostom ústavu, vedúcim referenčného laboratória pre klinickú biochémiu. Od roku 2014 je rektorom Univerzity Karlovej v Prahe.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#pandémia #koronavírus #ekonomika #Covid-19
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku