Pandémia často zabíja aj nepriamo, spočítali vedci

24.10.2020 08:43
covid8
Ilustračné foto. Autor:

Koronavírusová pandémia zabíja aj mnoho nenakazených ľudí. Vyplýva to zo štúdie vedcov z londýnskej univerzity Imperial College na základe dát z dvoch desiatok krajín.

Medzi príčinami je podľa expertov aj zhoršená lekárska starostlivosť v pandemických podmienkach alebo aj menej zdravý životný štýl.

V sledovaných krajinách zomrelo počas prvej vlny covidovej pandémie od polovice februára do konca mája o 206 tisíc ľudí viac, než je obvyklé. S vírusom SARS-CoV-2 pritom zomrelo 167 tisíc ľudí, ostatní sa stali obeťami sprievodných okolností, súdia vedci.

Sledovanými krajinami boli Rakúsko, Austrália, Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Anglicko a Wales, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Škótsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Švajčiarsko.

Medzinárodný vedecký tím na čele s Majidom Ezzatim počítali výkyvy v úmrtnosti s pomocou 16 matematických modelov a výsledky zverejnil v časopise Nature Medicine.

Počet zomretých v dôsledku sprievodných okolností pandémie je podľa vedcov približne taký vysoký ako celkový počet obetí rakoviny pľúc v sledovaných krajinách za celý rok. Medzi týmito obeťami bolo 106 tisíc mužov a 100 tisíc žien.

Príčinami nepriamych úmrtí sú napríklad horšia lekárska starostlivosť u iných chorôb a úrazov, strata sociálnych kontaktov, zamestnaní a príjmov, kriminalita a domáce násilie, zvýšená spotreba tabakových výrobkov, alkoholu a drog, aj zlé stravovacie návyky.

Keď sa spočítajú počty mŕtvych vo všetkých skúmaných krajinách, je počet dodatočných úmrtí o 23 percent vyšší ako je počet tých, ktoré možno pripísať samotnému koronavírusu. V Španielsku robí tento rozdiel dokonca 69 percent a v Taliansku 46 percent.

V Česku, Bulharsku, Maďarsku, Austrálii a na Novom Zélande nebola zaznamenaná zvýšená celková úmrtnosť, ba naopak. V týchto krajinách v sledovanom období dokonca zomrelo pravdepodobne menej ľudí, než by tomu bolo bez pandémie. Ako možné vysvetlenie experti uvádzajú menší počet nakazených chrípkou a ďalších ochorení dýchacích ciest vďaka protiepidemickým opatreniam alebo nižší počet dopravných a iných nehôd či násilných činov.

Experti pripúšťajú, že je ťažké vysvetliť veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Pravdepodobne však podľa nich ide o súhru rôznych faktorov, ako sú napríklad celkový zdravotný stav obyvateľstva, sociálne podmienky, reakcia rozhodujúcich osôb alebo stav zdravotníctva.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#výskum #vedci #pandémia #koronavírus #Covid-19
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku