To je oveľa skôr, ako bolo doteraz známe. Doteraz najstarším dôkazom o lukostreľbe boli šípy v nemeckom Stellmoore spred 10 000 až 12 000 rokov. Výskum publikovaný v časopise Science Advances posúva prvú známu lukostreľbu v Európe omnoho ďalej do minulosti.
Najnovší objav pochádza z jaskyne Mandrin v údolí rieky Rhôna v južnom Francúzsku. Archeológovia ju skúmajú od roku 1990, pričom nálezy sa podľa jednotlivých vrstiev datujú do minulosti až 80 000 rokov.
Čítajte aj Ako sa baviť o konšpiračných teóriách v piatich jednoduchých krokochVo „vrstve E“ datovanej do obdobia asi pred 54.000 rokmi sa už našli dôkazy o striedaní prítomnosti neandertálcov a príslušníkov rodu Homo sapiens. Výskumníci tiež zistili, že nájdené pazúriky sú opracované precíznejšie ako tie vo vrstvách nad a pod ňou. Niektoré ich poškodenia mohli vzniknúť iba nárazom pri vysokej rýchlosti.
To bolo kľúčom pre hypotézu o používaní lukov a šípov, pretože drevo, koža, živice a šľachy sa na miestach nálezov zachovali iba zriedkavo. Časť hrotov bola menšia ako jednocentová minca. Vedci ich napodobeniny použili ako hroty šípov pri streľbe s replikou luku na mŕtve kozy.
Čítajte aj Ani po troch rokoch nie je jasný pôvod pandémie COVID-19„Nemohli sme ich hádzať iným spôsobom ako lukom, pretože boli príliš malé a príliš ľahké na to, aby efektívne fungovali,“ povedala Laure Metzová z Univerzity Aix Marseille. Spolu s kultúrnym antropológom Ludovicom Slimakom z univerzity v Toulouse je spoluautorkou štúdie v Science Advances. „Jediný spôsob, ako to fungovalo, bol luk,“ dodala.
„Zlomeniny na mnohých (pazúrikoch), ale nie na všetkých, boli zlomeniny po náraze. A boli práve na ich špičke,“ povedala Metzová. Nájdené nálezy tiež naznačujú, že neandertálci a Homo sapiens sa v jaskyni pravdepodobne v určitom čase stretli.
„Technológie používané týmito dvoma populáciami boli hlboko odlišné, čo ilustruje pozoruhodnú výhodu pre moderné populácie (Homo sapiens) počas ich expanzie na európsky kontinent,“ uviedli vedci.