Podľa posledného medzinárodného prieskumu lobingovej organizácie BSA (z angl. The Business Software Alliance), ktorá zastupuje tvorcov softvéru, je viac ako tretina softvéru na slovenských počítačoch nainštalovaná nelegálne, bez platnej licencie. Oproti mnohým stredoeurópskym a východoeurópskym krajinám má Slovensko so svojimi 36 percentami stále navrch, aj keď podľa BSA je táto hodnota alarmujúca. V skutočnosti sú na tom ale mnohé iné krajiny oveľa horšie, pričom celosvetový priemer dosiahol 39 percent – o 4 percentá menej než v minulom roku.
Na Slovensku sa softvér kradne menej ako inde vo svete
V Poľsku sa až 48 percent softvéru na počítačoch nachádzalo nelegálne, v Maďarsku 38 percent a v Česku 33 percent. V krajinách západnej Európy sa síce softvér kradne menej, no Slovensko z radu nijak nevyčnieva. Najmenej sa v Európe softvér kradne v Luxembursku, Rakúsku a Švédsku (19, 21 a 21 percent). Pritom na gréckych počítačoch boli takmer dve tretiny (63 percent) všetkého softvéru inštalované nelegálne. Celosvetovo sa najviac kradne vo východoázijských krajinách na čele s Bangladéšom, Indonéziou či Vietnamom.
Aliancia BSA proti používaniu nelegálneho softvéru argumentuje napríklad tým, že počítač, na ktorom je nainštalovaný, je vystavený väčšiemu riziku útoku hackerov. “Jednotlivci aj spoločnosti sa zahrávajú s ohňom, ak používajú nelegálny softvér. Tam, kde sa nelegálny softvér používa je pravdepodobnosťou napadnutia počítača malvérom dramaticky vyššia,” tvrdí BSA. Pravda je však niekde uprostred. S použitím nelegálneho softvéru nemusia byť nutne spojené bezpečnostné riziká, no užívateľ napríklad stráca prístup k bezplatným, často aj bezpečnostným, aktualizáciám. V niektorých prípadoch ale upravený softvér môže byť aj nositeľom malvéru.