Umelá inteligencia postupne preniká do života ľudí a bez toho, aby o tom vedeli im pomáha analyzovať a triediť komunikáciu, e-maily ale aj organizovať všedný deň. Virtuálne asistentky v mobile by bez umelej inteligencie nedokázali porozumieť heslovitým požiadavkám a urobiť to, čo po nich človek vyžaduje.
Dlho sa špekuluje aj o tom, že umelá inteligencia bude onedlho strážiť internet, upozorňovať na extrémistov, teroristov, ale aj filtrovať nevhodný obsah. Pri jej zdokonaľovaní však výskumné tímy pozabudli na jednu dôležitú vec – ľudia sú vynaliezaví a nevhodnú komunikáciu dokážu zašifrovať do správ, ktorým stroj neporozumie.
Demonštrovali to napríklad výskumníci z Washingtonskej univerzity, ktorým sa podarilo “nachytať” inak pomerne komplexný algoritmus, ktorý v komunikácii vyhľadáva nevhodné slová. Údajne stačí, ak užívateľ v slovách vymení alebo pridá niektoré písmená a znaky. V praxi to potom vyzerá tak, že zatiaľ čo algoritmus dokáže veľmi presne rozpoznať slovo “hlupák”, pri slove “hl.upák” si už neporadí. Zatiaľ.