Nie je výnimkou, ak autoritatívne krajiny do služby povolajú hrubú silu, aby ňou potlačili demonštrácie či nepokoje. Oveľa častejšie však siahajú po obmedzení internetovej slobody a blokujú služby, pomocou ktorých obyvatelia medzi sebou komunikujú a vymieňajú si informácie. Príklady možno nájsť v Rusku, ale aj v Kazachstane, kde sa krátko pred prezidentskými voľbami vláda rozhodla zablokovať všetkým obyvateľom prístup na sociálne siete. V krajine niekoľko dní nefungoval Facebook, Instagram či WhatsApp. Irán sa týmito praktikami inšpiroval a počas víkendových protestov internet vypol úplne.
Irán pritom nepatrí medzi krajiny, ktoré by sa snažili od internetu odrezať úplne. Práve naopak. Internet je dôležitým obranným a útočným nástrojom využívaným okrem iného aj na kybernetický terorizmus či šírenie malvéru.
Ľudia protestujú proti zvyšujúcim sa cenám palív
Internet v Iráne nefungoval počas prebiehajúcich protivládnych demonštrácií, v ktorých ľudia protestovali najmä proti zvyšujúcim sa cenám benzínu. Vláda sa tak priklonila k preventívnym opatreniam a internet na viac než 40 hodín úplne odstavila. Ako uvádza nezisková organizácia NetBlocks, k internetu obyvatelia nemali prístup ešte ani počas pondelkového dopoludnia. Mobilné siete fungovali tiež len v obmedzenom režime a dátová prevádzka bola na nich úplne vypnutá.
Ceny pohonných hmôt majú v Iráne vzrásť až o 50 percent. Iránci pritom využívajú svoje autá ako neoficiálne taxíky, ktorými prepravujú cudzích ľudí kvôli kolabujúcej a slabo rozvinutej verejnej doprave. Vyššia cena palív by sa tak dotkla veľkej časti populácie.