Staré čiernobiele filmy so sebou prinášajú množstvo kompromisov. Obraz nie je tak plynulý, je zrnitý, seká, má nízke rozlíšenie a pohyby ľudí sú nerealisticky zrýchlené. Módou posledných rokov je takéto videá upravovať, kolorovať a dávať im nový, modernejší, nádych. Napokon, je úplne iné sledovať video vo farbe, než v odtieňoch šedej. Veľmi obľúbenými sa stali napríklad videá či filmy z druhej svetovej vojny, ktoré vďaka farbám doslova ožili.
Na internete v týchto dňoch začalo kolovať krátke čiernobiele video bratov Lumiérovcov z roku 1896, ktoré programátor Denis Širjajev upravil na nepoznanie. Veď posúďte sami.
Video nemá ani minútu a v pôvodnej podobe malo na dnešnú dobu len veľmi malé rozlíšenie a nízku kvalitu. V čase, keď vzniklo, bol ale krátky film s názvom Príchod vlaku na stanicu La Ciotat revolučný. Dodnes patrí k najslávnejším filmovým počinom v histórii. D. Širjajev video pomocou strojového učenia „vyfarbil“ a prekonvertoval do 4K rozlíšenia. Výsledok, aj napriek len minútovej dĺžke videa, vyráža dych, rovnako ako vyrážal dych pred takmer 125 rokmi.
Videu, ktoré malo pôvodne vzorkovaciu frekvenciu len 16 snímok za sekundu (skr. FPS) D. Širjajev zvýšil frekvenciu až na 60 snímok za sekundu. Takéto video je vo výsledku plynulé, bez sekania a pomalého prekladania jednotlivých snímok v obraze. Ľudské oko pritom dokáže rozpoznať frekvenciu do 12 FPS. Čokoľvek nad touto hranicou už vytvára „ilúziu“ pohybu. Tradičné filmy majú napríklad frekvenciu 24 FPS. Širjajev na pomoc s dopočítaním 34 snímok musel povolať strojové učenie a neurónové siete.