Zistenia naznačujú, že obrazové podnety môžu v skutočnosti znížiť kolektívnu inteligenciu skupiny narušením medziľudskej synchrónie, konštatuje server newatlas.com.
Začiatkom roku 2020, keď nás zasiahla pandémia koronavírusu a mnohí si zrazu museli zvyknúť na prácu na diaľku, bola možnosť komunikácie s kolegami prostredníctvom videa darom z nebies. Nikto nespochybňoval, aká je efektívna, pretože roky sa všeobecne predpokladalo, že obrazové podnety zosilňujú skupinovú spoluprácu v porovnaní s interakciami sprevádzanými iba so zvukom.
Kolektívna inteligencia je predstava, že skupina ľudí, ktorá spolupracuje, vytvára lepšie riešenia problémov ako jednotlivci, ktorí pracujú sami, a v minulých desaťročiach vedci podrobne skúmali, ako skupiny spolupracujú. Existuje domnienka, že keď ľudia synchronizujú neverbálne podnety v rámci aktivít skupinovej spolupráce, ich kolektívna inteligencia (skupinové IQ) sa zvyšuje a dosahujú sa lepšie výsledky.
Pokiaľ sa teda snažíme nahradiť osobné interakcie, je samozrejme rozumné predpokladať, že pridanie obrazových podnetov k interakcii by zvýšilo synchróniu a kolektívnu inteligenciu skupiny. Ale napriek týmto všeobecným predstavám existuje len veľmi málo empirických výskumov, ktoré by dokázali, že videokonferencia zlepšuje kolektívne riešenie problémov v porovnaní s interakciami iba so zvukom.
Touto otázkou sa zaoberal nový výskum, ktorý sa zameral špeciálne na dva typy neverbálnych podnetov, na ktoré sa ľudia spoliehajú pri dosiahnutí synchrónie v skupinách – synchróniu výrazov tváre a zvukovú synchróniu. Predpokladalo sa, že pri vytváraní skupinovej kolektívnej inteligencie dominuje synchrónia výrazov tváre, napríklad úsmev v reakcii na úsmev inej osoby. Na druhej strane zvuková synchrónia, ktorá sa týka tónu a rytmu reči, sa v skupinových interakciách považovala za druhoradú voči podnetom z tvárí.
Nového výskumu sa zúčastnilo približne 200 osôb, ktoré boli rozdelené do párov. Každý človek komunikoval na diaľku so svojím partnerom a dokončil sériu úloh určených na otestovanie ich kolektívnej inteligencie. Polovica z párov komunikovala prostredníctvom videa a audia, pokým druhá polovica komunikovala iba za pomoci zvuku.
Prekvapivé výsledky ukázali, že obrazové podnety nemali žiadny vplyv na kolektívnu inteligenciu. Skupiny komunikujúce prostredníctvom videa v skutočnosti vykazovali zníženie zvukovej synchrónie, čo naznačuje, že videokonferencie môžu sťažiť synchronizáciu konverzačného správania.
Odstránenie rušivých vplyvov z videa v skutočnosti zlepšilo zvukovú synchróniu v skupine používajúcej iba audio a následne viedlo k lepším výsledkom riešenia problémov. To naznačuje, že k väčšej kolektívnej inteligencii skupiny môžu viesť interakcie iba so zvukom.
„…naše zistenia naznačujú, že vizuálne neverbálne podnety môžu tiež umožniť niektorým interagujúcim účastníkom dominovať v konverzácii,“ píšu vedci v novej štúdii. Vysvetľujú, že keď majú účastníci k dispozícii iba zvukové podnety, pomáha im to plynulejšie regulovať konverzáciu tým, že si rovnomerne odovzdávajú slovo a dochádza k lepšej zvukovej synchrónii.
V skupinách komunikujúcich cez video sa dosiahla synchrónia výrazov tváre, avšak je potrebné poznamenať, že to bolo často na úkor zvukovej synchrónie. Video podnety neočakávane narušili konverzačné toky spôsobmi, ktoré sa nezaznamenali pri zvukových interakciách, a celkovo to znížilo kolektívnu inteligenciu skupiny.
„Zistili sme, že videokonferencie môžu skutočne znížiť kolektívnu inteligenciu,“ vysvetľuje spoluautorka štúdie Anita Williamsová Woolleyová. „Je to preto, lebo to vedie k nerovnomernému prispievaniu do konverzácie a narúša sa zvuková synchrónia. Naša štúdia zdôrazňuje dôležitosť zvukových podnetov, ktoré sú videom zjavne narušené.“
Tento výskum zverejnený v časopise PLOS One sa zaraďuje medzi ďalšie nové štúdie týkajúce sa účinkov videokonferencií na plnenie pracovných povinností. Nedávna štúdia od experta na komunikáciu zo Stanfordovej univerzity sa zamerala na nový fenomén „únavy zo Zoomu“ a dospela k záveru, že videokonferencie cez takéto aplikácie sú mimoriadne vyčerpávajúce a mali by sa používať konzervatívne iba v prípadoch vyžadujúcich vizuálnu komunikáciu.