Nadšenie z umelej inteligencie (AI) prekonalo obavy, ktoré sa spájajú s jej príchodom. Aj to má za následok neskorý nástup opatrení, ktoré majú za cieľ regulovať ju do tej miery, aby bola pre ľudí dobrým sluhom a nie zlým pánom. Najnovšie na riziká s ňou spojené upozorňuje aj analýza Medzinárodného menového fondu (skr. MMF). Podľa jeho riaditeľky, Kristaliny Georgievovej, “umelá inteligencia vo väčšine z možných scenárov zhorší celkovú nerovnosť.”
Menový fond takisto upozorňuje aj na ďalšiu skutočnosť – AI môže mať priamy dopad až na 40 percent všetkých pracovných miest. Neznamená to však, že by kvôli nej zanikli, no zmeniť sa môže povaha vykonávanej práce. V ešte väčšej miere môže AI ovplyvniť pracovný trh v rozvinutých krajinách. MMF očakáva, že v rozvinutých ekonomikách bude mať AI dopad až na 60 percent zamestnaní. Inak povedané, AI bude schopná vykonávať väčšie množstvo činností, ktoré dnes vykonávajú ľudia. To môže mať priamy dopad na zvýšenie nezamestnanosti a nižšie mzdy. V rozvojových krajinách má mať na zamestnanosť nižší vplyv, keď bude ovplyvňovať “len” zhruba 26 percent pracovných miest.
MMF tak potvrdzuje predikcie ďalších analytických firiem. V minulom roku firma Goldman Sachs vo svojej analýze uviedla, že AI by mohla nahradiť až 300 miliónov bežných pracovných miest. Okrem toho by však mohla pomôcť vytvoriť úplne nové pracovné pozície, ktoré dnes ešte neexistujú. Zlepšiť by sa mala vďaka nej aj produktivita práce.