„Smerujeme k tomu, aby sme používali len energiu z obnoviteľných zdrojov a aby sme ani tou neplytvali,“ hovorí Johan Thorsell z växjöskej radnice. Växjö pred dvoma rokmi získalo prestížnu európsku cenu za príspevok k ochrane životného prostredia. „Do budúceho roka chceme znížiť emisie oxidu uhličitého na polovicu v porovnaní s rokom 1993 a naším dlhodobým cieľom je odstrániť ich úplne,“ uvádza radnica čísla.
Viac ako čísla na papieri však hovorí pohľad do mesta. Ulice v centre sú preplnené cyklistami a korčuliarmi, v sedemdesiattisícovom univerzitnom meste je to obľúbený spôsob prepravy. V okolí, skryté v lesoch sú stovky jazier. „V sedemdesiatych rokoch boli najväčšie jazerá veľmi znečistené,“ hovorí o počiatkoch zmeny Thorsell. „Vtedajšie vedenie mesta sa rozhodlo, že to tak nemôže zostať. Začali sme malými krokmi a dnes sa v nich ľudia kúpu a chodia tam na ryby.“
Vodná čistička za mestom však zohráva aj ďalšiu úlohu. „Zbierame použitú masť, biologický odpad z reštaurácií a jedální a spolu s tým, čo zachytíme pri čistení vody, meníme na palivo,“ vysvetľuje Anneli Ekstedtová z čističky Sundet, odkiaľ sa berie palivo pre celý vozový park firmy. „Získavame z toho metán, ten ďalej spracovávame a výsledkom je náhrada približne 60-tisíc litrov benzínu,“ tvrdí s tým, že plánujú začať už aj s premenou domáceho organického odpadu. Mesto by tak bolo sebestačné v palive pre mestskú autobusovú dopravu.
Z obnoviteľných zdrojov pochádza aj väčšina paliva, ktoré Växjö v zime zohrieva. „Takmer celé mesto je napojené na ústredné kúrenie,“ hovorí poslankyňa mestského zastupiteľstva Sarah Nilssonová, ktorá má na starosti práve dosahy na životné prostredie. Mestská kotolňa spaľuje biomasu – kôru, drevné odrezky a piliny.
Budúcnosť však už v meste vidia inde. Vo štvrti Portvakten sa týčia dva takmer dokončené osemposchodové pasívne domy. Na stavenisku na prvý pohľad upútajú obrovské stany, ktoré nedokončené stavby skrývajú. Výškové budovy sú totiž postavené celé z dreva a kým nedostanú strechu, dážď by ich mohol poškodiť. Ich obyvatelia však v budúcnosti ušetria – nemusia platiť za kúrenie. Takmer meter hrubé steny, vyplnené izolačným materiálom neprepustia takmer nič, a tak na príjemnú izbovú teplotu bude stačiť to, čo si ich obyvatelia nadýchajú, čo vyhrejú žiarovky, televízory a počítače. Najvyššie celodrevené budovy minimálne vo Švédsku sú navyše mimoriadne tiché a v miestnostiach nie sú žiadne radiátory.
Energiou sa však šetrí aj v bežných domoch. „V každom byte máme merač energie,“ hovorí José da Silva, ktorý pracuje na miestnej univerzite a ukazuje na malú skrinku pri vchodových dverách. „To nie je nič nezvyčajné. Tento systém je však veľmi detailný a funguje priebežne. Údaje ukazuje v kilojouloch i korunách. Môžem si tak pozrieť stav, dať si dvadsaťminútovú horúcu sprchu a keď si potom pozriem, koľko ma to stálo, nabudúce si to nadbytočné čvachtanie odpustím,“ smeje sa nad spôsobom, ako jednoducho znížiť spotrebu.
