„Mnohé bioplasty sa už v priemyselnom meradle využívajú, avšak v obmedzenej miere pre ich nie celkom vhodné aplikačné vlastnosti. Najčastejšie sa využívajú v obalovom priemysle, ale niektoré špeciálne typy aj v medicíne a farmakológii," povedal profesor Pavol Alexy z Ústavu prírodných a syntetických polymérov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. O tom, že slovenskí odborníci predstavili unikátne riešenie výroby bioplastu, ktorý sa v komposte dokáže kompletne rozložiť do niekoľkých týždňov informoval denník Pravda už pred niekoľkými dňami.
Okamžité pokrytie trhu je podľa vedcov technicky možné
„Biologicky rozložiteľné bioplasty z obnoviteľných zdrojov majú v súčasnosti najväčší potenciál v obalovej technike ako sú napr. fólie a tašky. Nedostatky doposiaľ známych bioplastov prakticky úplne odstraňuje materiál vyvinutý na Slovensku,“ dodal vedec.
Ak si uvedomíme výhody bioplastov oproti bežným syntetickým polymérom, záujem o bioplasty stúpne a cena v dôsledku zvýšeného objemu ich výroby bude naďalej klesať.
Na Slovensku chýba legislatívna podpora
„Na úspešný rozbeh výroby bioplastov vo väčšom meradle je potrebné mať aj legislatívnu podporu, ktorá v SR zatiaľ chýba. Napr. v Čechách majú obce a mestá od nového roka zákonom zavedenú povinnosť separovať biologicky rozložiteľný odpad, u nás ešte nie. A bude potrebné zaviesť aj iné legislatívne nástroje, ktoré sú nevyhnutné pre širšie zavedenie využívania bioplastov v každodennej praxi,“ dodal profesor Alexy.
Druhy bioplastov predstavujú vzťah medzi rozložiteľnosťou v prírode a ich zdrojmi Bioplasty vyzerajú ako bežné plastické látky, mnohé majú podobné vlastnosti ako syntetické plasty, no predstavujú nižšiu ekologickú záťaž. Hlavnou výhodou tejto obdoby plastov je ich schopnosť podliehať biologickému rozkladu. Prvé pokusy o vývoj bioplastov možno datovať do obdobia 60. rokov minulého storočia, keď o nich vedci nemali dostatočné poznatky – dnes je realita iná.
Existujú tri skupiny. Prvú tvoria bioplasty vyrobené z obnoviteľných zdrojov, no nie sú biologicky rozložiteľné, avšak po ich rozklade neprispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Druhou skupinou sú bioplasty vyrobené z fosílnych surovín ,ako je ropa či zemný plyn, sú v prírode rozložiteľné, avšak k otepľovaniu po ich rozklade prispievajú.
Optimálnym riešením je tretia skupina, bioplasty, ktoré sú vyrobené z obnoviteľných zdrojov surovín a sú rozložiteľné v prírode. „Tento jediný typ je z oboch aspektov úplne neškodný pre životné prostredie. Jeho likvidáciu je možné zabezpečiť kompostovaním či spálením. Aj keď počas rozkladu vzniká oxid uhličitý, tento sa spotrebováva pri výrobe nového bioplastu, a teda nehromadí sa v atmosfére, nespôsobuje skleníkový efekt a globálne otepľovanie,“ prezradil profesor.
Bioplasty môžu prospievať prírode aj zdraviu
Enviromentálny program OSN ukázal, že na každú štvorcovú míľu oceánu pripadá 46 000 jednotiek plávajúcich plastov. Tam, kde oceán nie je, vytvárajú sa skládky plné plastových tašiek a obalov. Ak si porovnáme rozložiteľnosť bežných polymérov a bioplastov, rozdiel je obrovský. „Rozklad syntetických plastov trvá desiatky až stovky rokov. Na Slovensku vyvinutý materiál z obnoviteľných zdrojov sa v priemyselnom komposte rozloží do 120 dní úplne. Okrem toho vyprodukované plyny počas rozkladu tohto materiálu nezvyšujú obsah skleníkových plynov v atmosfére,“ povedal profesor Alexy.