Je to ďalšie ocenenie pre britského rodáka, ktorému už kráľovná Alžbeta II. udelila titul rytiera a ktorého magazín Time zaradil medzi 100 najvýznamnejších ľudí 20. storočia.
Berners-Lee v interview s tlačovou agentúrou AP povedal, že Turingova cena je ocenením jeho „projektu webu a rozsiahleho medzinárodného ducha spolupráce všetkých, ktorí mi pomáhali“. Vôbec prvú webovú stránku spustil 6. augusta 1991.
Obavy z regulácie
Berners-Lee delí svoj čas medzi USA a Britániu, pretože pôsobí súčasne ako profesor na Massachusettskom inštitúte technológie a na Oxfordskej univerzite.
V rozhovore vyjadril obavy zo snáh regulovať „webovú neutralitu“ a využívať internet na sledovanie ľudí.
„Ako jednotlivec by som mal mať možnosť uchovávať si vlastné poznámky či vlastný denník a nedeliť sa oň s nikým. Je to súčasť toho, čo znamená byť človekom,“ povedal.
Budú počítače múdrejšie ako ľudia?
Podobne ako ďalšie prominentné osobnosti zo sveta technológií ani Berners-Lee si nie je istý, či na tom bude ľudstvo lepšie alebo horšie, keď sa budú počítače zlepšovať v „ľudskom“ myslení prostredníctvom umelej inteligencie.
„Je iba logické, že sa dostaneme do bodu, keď budú počítače bystrejšie než my. Preto by sme logicky mali rozmýšľať o týchto dôsledkoch,“ upozornil.
Turingova cena je pomenovaná podľa britského matematika Alana Turinga, ktorý svojou prelomovou prácou na prvých počítačoch a umelej inteligencii pomohol za druhej svetovej vojny rozlúštiť kódy nacistického Nemecka.
Vlani ju dostali tvorcovia asymetrického šifrovania, Američania Martin Hellman a Whitfield Diffie.
Turingova cena sa udeľuje od roku 1966.