Na Blízkom východe sprevádzkovali urýchľovač častíc

V Jordánsku sprevádzkovali prvý blízkovýchodný synchrotrón, čo je konkrétny druh kruhového urýchľovača častíc. Ide o veľmi vzácnu spoluprácu Iránu, Izraela, Turecka a palestínskej samosprávy, teda krajín, ktoré inak k sebe ústretovosťou príliš neprekypujú.

22.05.2017 19:00
debata

Vedecká spolupráca sa ujala pri vývoji synchrotrónu s názvom SESAME (Synchrotron-light for Experimental Science and Applications in the Middle East), ktorý funguje ako veľmi výkonný mikroskop. Názov odkazuje na nové obdobie vedeckej spolupráce.

Tento typ urýchľovača častíc má svoje využitie v rôznych vedných odboroch, napríklad vo vedách o živej prírode, o materiáloch, pri výskume životného prostredia či v priemysle (mikroelektronike, nanotechnológiách, mikrostrojárstve či spektroskopii), tento má byť používaný na výskum rakovinových tkanív, starobylých pergamenov aj rôznych chorôb rastlín. Prístroj je umiestnený v bielej budove asi 35 kilometrov severne od Ammánu.

Nápad na vybudovanie blízkovýchodného urýchľovača je 20 rokov starý, dlhé roky však doplácal na finančné alebo konštrukčné prekážky, ktorým čelil najmä šéf projektu, britský fyzik Chris Llewellyn Smith. K najvážnejším patrilo, že Irán a Izrael nemajú nadviazané diplomatické styky, Irán nebol dlho schopný platiť svoj podiel pre medzinárodné sankcie, dvoch iránskych vedcov, ktorí pracovali na projekte, zabili (podľa Teheránu boli zavraždení izraelskou tajnou službou) a v neposlednom rade sa vinou snehovej fujavice zrútila strecha strediska.

Podľa profesora Llewellyna Smitha je preto prekvapením, že je projekt „už tak ďaleko“. „Najväčším problémom boli peniaze, pretože položky na vedu nemožno v mnohých krajinách regiónu nájsť ani mikroskopom,“ hovorí. Prelomovým bodom projektu bol rok 2012, keď Izrael, Irán, Jordánsko a Egypt súhlasili s príspevkom vo výške päť miliónov dolárov. A peniaze potom prišli aj z Európskej únie či organizácie UNESCO.

Vo svete je asi 60 synchrotrónov, SESAME je však prvý na Blízkom východe.

Pre egyptskú vedkyňu Gihan Kámilovú, ktorá prišla do projektu z urýchľovača v Taliansku, je toto zariadenie zaujímavé nielen pre začatie vedeckej spolupráce v oblasti, ale aj pre konkrétne možné výstupy – odhaľovanie rakovinových látok, analyzovanie plodín na zlepšenie poľnohospodárskej produkcie alebo skúmanie starobylých pergamenov, ako sú zvitky od Mŕtveho mora, ktoré sú 2-tisíc rokov staré. Pre izraelského fyzika Eliézera Rabinoviciho je otvorenie centra „veľmi pohnutou chvíľou“. „Ľudia a vedci z rôznych krajín oblasti ukazujú, že spolupráca na spoločnom cieli, ktorým je zlepšovanie humanity, je možná,“ hovorí. „Veda nie je politika,“ myslí si iránsky vedec, profesor Mahmúd Tabrízí, ktorý SESAME opisuje ako „najväčšiu vedeckú udalosť na Blízkom východe“.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #urýchľovanie častíc