To už nie je prípad baklažánovofialovej variety, ktorá je však bohatá na antocyanín. Antocyanín telu poskytuje prirodzenú obranu pred niektorými druhmi rakoviny, srdcovo-cievnymi ochoreniami a chorobami, ktoré súvisia s vyšším vekom. Takisto existujú dôkazy, že antocyanín má protizápalové účinky, zlepšuje zrak a pomáha spomaliť nábeh obezity či cukrovky.
Plodné paradajky vznikli vďaka mutácii jediného génu. „Keď tento gén funguje len polovičnou rýchlosťou rajčina začne dávať až o šesťdesiat percent viac plodov,“ uviedol líder výskumného tímu Zachary Lippman z Cold Spring Harbor Laboratory v New Yorku. V žurnále Nature Genetics uviedol, že také paradajky môžu rásť všade bez ohľadu na to, v akom prostredí ich pestujú. „Bez ohľadu na typ pôdy, množstvo vody, bez ohľadu na používanie hnojív a pesticídov, tieto paradajky dajú vždy väčšiu úrodu,“ tvrdí Lippman. „Chceme byť konzervatívni a preto uvádzame, že množstvo plodov stúpne o 60 percent. Niekedy je to však aj viac,“ dodal.
Vedcom sa gén zvýšenej produkcie plodov podarilo objaviť, keď hľadali gén, ktorý spôsobuje heterózu. Heteróza je zvýšená životaschopnosť a lepšia produktivita dcérskych rastlín, ktoré vznikli skrížením dvoch rôznych variantov. S týmto cieľom odborníci skrížili viac ako päťtisíc rajčiakov, pričom v prípadoch, keď došlo k mutácii génu SFT, sa zvýšila produktivita rastlín. Lippman uviedol, že táto mutácia je možná v rôznych rastlinách a tak by sa dala využiť na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a zvýšenie poľnohospodárskych výnosov najmä v krajinách s vysokým prírastkom obyvateľstva.
Fialové paradajky na druhej strane vznikli vložením génov z letničky papuľky väčšej. Jej kvety totiž obsahujú veľké množstvo zdraviu prospešného antocyanínu. Gény spôsobili, že keď paradajky dozrievajú, mení sa ich farba na sýto fialovú a zároveň s tým výrazne stúpa množstvo antocyanínu tak v šupke, ako aj v dužine paradajky. Vedci potom chceli zistiť, či tieto fialové paradajky majú naozaj aj blahodarný vplyv na zdravie. Prvé testy začali robiť na myšiach náchylných na rakovinové ochorenia. Takto zistili, že dĺžka života myší kŕmených fialovými paradajkami bola „výrazne dlhšia“. Ďalším krokom budú testy na dobrovoľníkoch.