Cieľom manévru bolo dodať sonde potrebnú rýchlosť, aby v roku 2016 doputovala k najväčšej planéte našej slnečnej sústavy. Juno sa pri tomto manévri uviedla do núdzového režimu, ale v piatok z neho opäť vystúpila. Teraz už všetky systémy pracujú normálne, informoval server Space.com s odvolaním sa na predstaviteľa tohto vesmírneho projektu.
Kozmické lode sú naprogramované tak, aby prešli do ochranného núdzového režimu, keď sa stretnú s nejakou neznámou udalosťou. Juno sa do neho uviedla v stredu večer desať minút po tom, čo preletela 558 kilometrov nad Zemou. Experti z americkej vesmírnej agentúry NASA mali z utlmenia činnosti sondy chvíľu obavy.
Využívanie Zeme či inej planéty ako „gravitačného praku“ je bežná metóda na zvýšenie rýchlosti, ktorú kozmické stroje potrebujú na let do vonkajšej oblasti slnečnej sústavy. Zatiaľ nie je k dispozícii dostatočne silná raketa pre ich priamy let k vonkajším planétam.
Juno sa vydala na 3,2 miliardy kilometrov dlhú púť 5. augusta 2011 a k cieľu má doraziť v júli 2016. Potom by mala začať obiehať okolo piatej a zrejme najstaršej planéty našej sústavy. Misiu zakončí pádom do atmosféry tohto plynného obra.
Po štarte sonda zamierila k Marsu, po ktorého oblete zapálila motory, aby sa dostala na dráhu potrebnú na zvýšenie rýchlosti vďaka preletu okolo Zeme. Počas tohto manévru sa aparát NASA v stredu krátko pred 21.30 nášho času nad pobrežím Juhoafrickej republiky priblížil Zemi na vzdialenosť 558 kilometrov. Pri prelete sonda našu planétu fotografovala.
„Gravitačný prak“ zvýšil rýchlosť sondy Juno zo 125-tisíc kilometrov na 140-tisíc kilometrov za hodinu, čo stačí na let za pás asteroidov k Jupiteru. Vedcov však zarazilo, že sonda vysielala len malé objemy dát.
Družica má na palube deväť prístrojov vrátane širokouhlej kamery JunoCam, ktorá má na Zem posielať fotografie. Úlohou sondy je skúmať obsah vody v atmosfére planéty a zistiť, či má Jupiter pevné jadro. Okrem toho preskúma obrovské magnetické pole a magnetickú atmosféru na póloch, kde možno pozorovať jav známy aj zo Zeme – polárnu žiaru. Na Jupiteri je však polárna žiara ešte výraznejšia, a to vďaka veľmi silnému magnetickému poľu a veľkej hustote energiou nabitých častíc v atmosfére. Od roku 1970 už Jupiter navštívilo alebo preletelo okolo neho viacero kozmických sond – napríklad sondy Voyager a Pioneer, Galileo, Ulysses, Cassini a tiež New Horizons, ktorá smeruje k prieskumu Pluta.
Počas obdobia, keď mala sonda Juna minulý týždeň problémy, zverejnili vedci o Jupiteri nové zistenia. Podľa nich by na tejto planéte mohol pršať „diamantový dážď“ a blízko jadra by sa dokonca mohol nachádzať diamantový oceán.