Vďaka využitiu jednej z Einsteinových teórií americkí astrofyzici dokázali výkonný prístroj zamerať na veľmi vzdialené vesmírne objekty, ktoré dokumentujú podobu vesmíru nedlho po veľkom tresku. Teleskop objavil takmer 3-tisíc väčšinou relatívne malých galaxií.
„Predstavte si, že ste sa vrátili v čase do doby 500 miliónov po veľkom tresku a rozhliadli sa po oblohe. Galaxie sú bližšie, sú menšie, sú jasne modré a sú všade,“ opísal pozorovanie člen tímu pracujúceho s teleskopom Garth Illingworth. Podľa neho je väčšina pozorovaných galaxií až tisíckrát menšia ako Mliečna cesta, astronómovia však na svoje prekvapenie našli aj niekoľko väčších jasných galaxií. Kozmické procesy boli v tom čase oveľa rýchlejšie ako dnes a vo vesmíre zrejme neboli žiadne kovy, tvrdí Illingworth.
Séria snímok urobených teleskopom americkej vesmírnej agentúry NASA zachytila belasé galaxie, ktoré sú veľkosťou len jedným percentom našej súčasnej galaxie Mliečna cesta. Hviezdy sa však v nich rodili podstatne rýchlejšie.
Technické a softvérové inovácie umožňujú teleskopom prinášať viditeľné obrázky zo stále vzdialenejších oblastí, z ktorých putuje svetlo na Zem dlhší čas. Vďaka tomu dokumentujú vzdialenejšiu históriu vesmíru. Tím Hubblovho teleskopu na terajšie pozorovania využil jednu z teórií fyzika Alberta Einsteina, podľa ktorej sa vďaka veľmi silnej gravitácii vnútri masívnych zhlukov galaxií menia vlastnosti svetla. Keď vedci namierili teleskop práve do týchto zhlukov, poslúžili im ako „gravitačné ďalekohľady“ a umožnili im nahliadnuť ďalej do histórie vesmíru.
Vedci dúfajú, že hoci sú prvé urobené snímky oveľa menej ostré ako obrázky z menej vzdialených oblastí, umožnia im lepšie pochopiť proces raného vývoja vesmíru.